Zhrnutie roku 2021 - technológie

Nie všetko je presné, obzvlášť ceny. Píšem len tak z pamäte.

Grafické karty

Grafické karty boli po väčšinu roka nedostupné a zhruba od októbra sa dajú niektoré zohnať ako AMD Radeon 6900XT, ale za šialených 2000 eur. nVidie sú stále ťažko zohnateľné. Nový lowend a stredná trieda neexistujú. Aj najshitnejšia nVidia GT730 stojí mierne cez 100 eur namiesto 40. Stále sa vyrábajú obstarožné GTX 1660 za 250 eur. Dobrá cesta ako kúpiť grafiku je kúpiť celý počítač a zvyšok predať. AMD za posledné roky nemalo dobré grafiky, ale stále cirkulujú Radeony 270 či 580.

Vinníci nedostatku grafík sú skalperi, kryptobaníci a ľudia z brandže spracovania videa a efektov, ktorí si doma stavajú render farmy na render a efekty. Doteraz museli používať serverové farmy. A tiež veľa upravených grafík ide do serverov na rozvoj streamovania hier. Čo som čítal, tak len nemajú grafický výstup a inak to riešia ovládače. Kryptobaróni ich skupovali po stovkách tisíc.

Nedávno nVidia oprášila RTX2060 Ti len s 12GB pamäte namiesto 8. Lebo sa to vyrába na 12nm procese a nie 7nm ako generácia 3000. Úprimne, 2060 má už slušný výkon.

Intel stále plánuje vydať veľké grafiky (Arc) niekedy budúci rok. Očakávaný výkon je lowend až stredná trieda. Čínania tiež vydali svoje grafiky Fantasy čosi. Už nepoužívajú S3 Chrome od VIA, ale AMD im sublicencovalo RDNA alebo tak nejak. Benchmarky neznáme, dostupné mimo Čínu asi nebudú.

Samostatných grafík sa neprodukuje až tak veľa, 12 miliónov za kvartál. Už aj doporučené ceny sú vysoké, 700 eur za 3060.

TSMC je preťažené, idú viac než na 100% pri nových 5N a 7nm procesoch. AMD nestíha vyrábať, lebo majú menšiu alokáciu v TSMC a orientujú sa hlavne na servery, kde to sype. Tiež musia vyrábať čipy pre PlayStation 5 a Xbox One Series X (snáď som trafil názov).

Procesory

nVidia skúša kúpiť ARM. Vyzerá, že jej to nevyjde. Nepáči sa to ani Britom, ani Číňanom a nedávno americké FCC zažalovalo nVidiu. ARMy sú všade, úplne všade, USB-C káble a podobne. Používa ich stovky subjektov.

ARM stratil kontrolu nad ARM China. Típek si povedal, že sa osamotatní. Úprimne neviem ako si dokážu vynútiť licenčné poplatky práve v Číne. Ak chce mať západná spoločnosť prítomnosť v Číne, musí mať miestneho partnera, také joint venture a musí s nimi zdieľať technológie.

RISC-V má hype, ale skutok zatiaľ utiekol. Okrem toho architektúra nie je úplne voľná a v podstate je za ňou konzorcium spoločností. Jeden open hardware projekt opustil RISC-V v prospech OpenSPARC, takže toto nebude utopická architektúra. Ja tomu neverím, skôr to vyzerá na renegátsky prístup, nie otvorené hodnoty. Dosť veľká motivácia je technologicky sa oslobodiť od západných technológií, lebo hrozba sankcií a potom nutnosť neplatiť licenčné poplatky za každý čip.

Podpora ECC pamätí je v bežných procesoroch nedohľadne. Už to netrpápi ani AMD. Intel to vždy kruto segmentoval iba pre serverové procesory. Podpora ECC je v Ryzenoch iba neoficiálna a môže, ale nemusí ísť. Dokonca systém môže hlásiť, že je ECC povolené, aj keď nefunguje.

Kým Intel má deravé procesory, ukázalo sa, že AMD tiež.

Ryzeny rady 5000 sú celkom drahé a AMD sa vďaka úspechu a získanej pozícii (20% v PC trhu) prestáva správať priateľsky, napr. zrušili Threadrippery a nechali len PRO.

Tiež vyšli čínske procesory založené na Ryzenoch, ale iba v Číne, ktoré sú založené na sublicencii od AMD. Lebo od Intelu by ťažko vypáčili licenciu na x86.

RAM

Pamäťové moduly s RGB podsvietením sú pekné.

Tento mesiac vyšiel Alder Lake s podporou DDR5. Pamäte poskupovali skalperi. Tiež DDR5 zatiaľ nie je výkonnejšia než DDR4 skoro v žiadnom teste.

64GB moduly začínajú byť realitou, čo je husté. Maximálna podpora RAM je 128-256GB.

Vyšla ďalšia verzia Rowhammeru, ktorá ukázala, že keď sa chce, tak sa dá.

Cena je pomerne nízka.

Základné dosky

Kým v 2018 bola maximálna cena základnej dosky tak 600 eur, dnes je to uz 2100 eur.

Nedostatok komponent sa prejavuje tým, že výrobci používajú v rovnakej oblasti dosky kondentátory rôznych značiek. A tiež používajú kondenzátory vyššej triedy aj kde by bežne dali nižšej.

Obecne je ponuka dobrá a dajú sa zohnať aj veľmi lacné dosky, ale aj veľmi drahé.

Hardvér

Hardvér je už obecne dostupný. Väčšinu roka boli nedostupné Ryzeny, ale teraz už sú.

Rozvoj zažíva gamerský hardvér a mechanické klávesnice, lebo nielen Cherry pochopilo význam spínačov, ale tiež pár rokov dozadu vypršali patenty a teda okrem Nemecka sa vyrábajú v Číne výrobcami ako Kailh.

RGB stále slávi úspech a je všade. V klávesniciach, myšiach, RAMkách, ventilátoroch, slúchadlach a chladičoch na základných doskách. Veci s RGB sa označujú ako gamerské a bývajú drahé. A dosť často cena neodpovedá kvalite. Forma býva špičková a načančaná.

Na trh začínajú prenikať čisto čínske značky kde doteraz ešte neboli (audio, objektívy na fotoaparáty) a ponúkajú veľmi dobrú kvalitu za rozumnú cenu. V segmente mobilov už ale až tak nie. Xiaomi, Huawei, Honor a Realme (ja viem, niekde je rovnaký vlastník) už vedia, čo si pýtať. Kupovať z Aliexpresu je ruleta, kvalita je kolísavá. Kupovať odtiaľ niečo iné ako elektroniku (drogéria, plastové veci) je šialenosť, lebo daná vec bude skoro isto toxická. Obecne sa zdá, že pri lacných veciach majú kvalitu v paži, pokým to niekto kúpi.

Niekedy zažívam frustráciu, keď zháňam nejakú nezvyčajnú kvalitnú vec a vačšina sú len také základné bez duše.

Opraviteľnosť a náhradné diely

Behom roka silneli v Spojených štátoch aj v Európe tlaky na opraviteľnosť vecí. Situácia je ako dosť zúfalá - v Amerike si nemôžu opraviť sami traktory, lebo John Deere to nechce a zjavne je to monopol, nikomu to nevadí a nie je alternatíva.

Apple si začal nielen budovať svoje hardvérové čipy, ale už si objednáva aj vlastné verzie regulátorov napätia a iných pomocných čipov. Výrobca potom ich nemôže predať tretím stranám a neoficiálne servisy sa nemôžu teda dostať k náhradným súčiastkam. Celkovo Apple sa správa ako bezcitná korporácia a ohlasuje program pre neoficiálne servisy s podmienkami, ktoré drtia gule a sú veľmi nevýhodné.

Asus tiež začal používať preznačené čipy exkluzívne pre nich.

Aj iné veci sa ťažko rozoberajú a niekedy ani nejdú zložiť späť - predlžovačka, holiaci strojček. No tak sa prijali nejaké zákony či plány a nejak sa to začína riešiť.

Vznikol laptop Framework, kde sa dajú vymeniť jednotlivé súčasti pomerne ľahko. Po úspechu (v EÚ dostupný nie je) ohlásili Microsoft spoluprácu s iFixit a Dell nejakú modulárnu iniciatívu. Tých tu už bolo, že? Projekt Ara a iné zlyhania.

Dostupnosť náhradných súčiastok je obecne biedna. A teraz nemyslím čipy, ale napríklad náušníky na slúchadla. Sennheiser ich nedodáva, na Aliexprese je len jeden typ. Podružná kvalita, dosť zlé tolerancie. Náhradný hlavový most sa po vybalení hneď rozpadol. Slúchadla majú len 12 rokov. Mne sa nechce vyhadzovať niečo, čo funguje.

Audio

Audio zažíva renesanciu a veľký pretlak, vycházajú priehrštia regálových či stolných reproduktovov, slúchadiel či už klasické či planárne, slúchatkových zosilovačov a predzosilovačov, aj reproduktorových, rôzne prenosné či veľké DAC, kombinácie DAC a zosilovačov, AV receiverov. Obľúbená je podpora Bluetooth a pri receiveroch milión štandardov ako Dolby Atmos. Dajú sa zohnať veci vo všetkých cenových kategóriách a fičí aj vintage.

Kým v oblasti zosilovačov a DAC sú čínske spoločnosti známe - SMSL či Fiio, začali sa montovať aj do slúchatiek.

Stále je obľúbený mass drop (drop.com) na hromadné nakupovanie audio techniky.

A stále sa vedú diskusie nakoľko je audiofilstvo placebo a prípadne od ktorej cenovej hranice.

Video

Situácia s HDMI je zúfalá. Už minulý rok som čakal, že čoskoro budú mať monitory plnú podporu HDMI 2.1 vrátane variable refresh rate či HDR. Ale nie, úplne to stagnuje a ceny sú dosť vysoké pre monitory s peknými farbami.

Nakoniec som sa na to vybodol a kúpil so starým.

Aj tak to nie je technicky dorobené. Ak je niekde podpora VRR, tak blbne, robí duchov a prakticky nepoužiteľné.

Najprepracovanejší monitor je od LG pre Apple, ktorý ale nemá ovládanie, takže je nepoužiteľný.

nVidia stále pasívne agresívne pretláča g-sync a využíva pri tom svoj skoro monopol.

A aby nebol nedostatok zmätkov, pár týždňov dozadu sa HDMI 2.0 premenovalo na HDMI 2.1 s tým, že VRR a tie ostatné veci sú nepoviné. Takže certifikácia (káblov, zariadení) dostane značku 2.1, nie 2.0, ktorá už neexistuje. Zúfalé.

Pár dní dozadu ohlásili HDMI 2.1a…

Displeje v mobiloch sú naj, majú aj 10-bitové farby, aj funkčné VRR aj HDR.

Minimálne OLED telky od LG majú podporu HDMI 2.1 (v starom zmysle) už rok aj niečo.

Stále mávam problém so sekaním obrazu, keď kamera vo videu sa hýbe horizontálne.

E-ink

E-ink v zmysle napredovania je polomŕtvy. Je iba jeden výrobca, e-ink corporation, vlastní asi všetky patenty. Píše sa, že sa nevyužívajú všetky objavy na poli, lebo dopyt nie je dosť veľký.

Kým čítačky kníh sú relatívne lacné, samotné displeje stoja rovnako či ešte viac. Nedajú sa kúpiť na rôznych miestach a celkovo je to divné.

Kodeky

Rozbeh AV-1 je pomalší, než som čakal. Stále sa ladia kódovacie knižnice. Teraz ku koncu roka sa už začal hromadne nasadzovať.

H266 vystrkuje rožky, ale vzhľadom na nekonečnú chválu to bude pokus o marketingový hype. Nejak musí Mediatek predať ten Dimensity čipset. Inak klasicky je to zapatentované až po uši s niekoľkými patent poolmi.

H264 sa používa asi najčastejšie.

Stále sa predávajú DVDčka, čo je hodne znepokojivé, lebo majú malé rozlíšenie a kvalitu.

Audio kodeky nerobia vlny, Opus, MP3 a FLAC sú najpoužívanejšie.

YouTube, Twitch a iní používajú špecializované čipy na prekódovanie videí. Pri h264 to bolo ešte možné s tisíckami procesorov či grafík, ale pri súčasnom rozsahu a pri VP9 či AV-1 už ani to nie je možné.

nVidie a Radeony majú hardvérový kóder stále iba pre H264. Dekóder majú aj pre novšie.

Mechanické klávesnice

Mechanické klávesnice tiež zažívajú renesanciu a ja som rád. Dajú sa zohnať gamerské modely alebo aj ešte vyššia trieda, ktorá stojí rovnako, ale má ešte kvalitnejšie plasty na tlačidlách. Vedú sa vojny o to, ktorý spínač je najlepší a je to tak trochu elitistický klub.

Tí úplne oddaní si poskladajú vlastnú mechanickú klávesnicu z prefabrikátov, čo môže stáť aj 700 eur.

Vďaka tomu, že klávesy sa prichycujú k spínačom cez krížik, čo používa skoro každý, dajú sa kúpiť iné klávesy. Alebo umelecké, ručne vyrobené. Čo stojí 20-50 eur za jednu, z Vietnamu.

RGB podsvietenie je skoro samozrejmosť.

Osobne som z ponuky trochu sklamaný, hype naznačoval, že ponuka je o dosť väčšia a nakoniec klávesnica, ktorú by som aj zobral mala miniUSB namiesto USB-C alebo aspoň microUSB. Jasné, káble sa nezvyknú lámať, ale stále.

Sankcie

Obchodná vojna USA (a tým pádom západného bloku vrátane nás) s Čínou spôsobila, že pri pohľade ako dopadol Huawei, ostatní (mobilní výrobcovia) si začali skrbliť čipy a súčiastky. Vzhľadom na to, že 90% čipov sa vyrobí v Shenzene, tak nemali to také ťažké. Ale pridalo to vrásky iným, kde aj teraz je dostupnosť (lead time) na niektoré čipy či súčiastky 25-120 týždňov.

Huawei bol nútený ostamostatniť Honor, aby mal Honor prístup k čipom počas embarga a tiež mohol dodávať s mobilami Google Services. Po pár mesiacoch Huawei získal prístup k čipom, ale už nemôže vyrábať ARMy, musí ich kupovať. Google Services nie sú stále dostupné.

Teraz posledné tri mesiace Čína začala flexiť a šikanovať ostatné štáty a tak nejak sa vyhrabala aj z tohto, zbalila dvoch kanadských občanov, aby zíkali späť dcéru finančného riaditeľa Huawei, ktorú zas zbalili Kanaďania na popud USA. Že predávali americké technológie do Iránu. Sankcie sa musia dodržovať, nie?

Úprimne, zrejme predávali a predsa sú vojensko-priemyselný komplex, kde ich vlastní a smeruje čínska vláda.

ARM (Holdings) prehlásil, že nie je americký, ale britský, aby mohol predávať čipy napriek sankciám. ARM zároveň je vlastnený SoftBank Group, japonským investičným fondom. Ale ASML sa ale nevykrútilo a aj keď je spoločnosť holandská, menšinové americké vlastníctvo spôsobilo, že nemohli predávať výrobné stroje do Číny. Tiež čínskym farbrikám na čipy chýbali chemikálie z Európy.

Myslím, že to ich len utvrdilo v tom, že technologické osamostatnenie sa je tá správna cesta.

Výroba

Aj USA aj EÚ ohlásili dotácie na stavbu tovární na čipy. Celkom dosť, USA rozdáva 200 miliárd dolárov a EÚ 50 miliárd eur. Kde sakra na to berú? Spoločnosti, ktoré majú záujem investovať sú TSMC, Intel a Samsung. Na začiatku sa dlho sa vyplakávali aké je to drahé a nemožné, ale teraz sa karty obracajú.

Automobilovému priemyslu stále chýbajú čipy a dokonca sa vyrábajú autá a čipy doplnia potom. Len pre pripomenutie, začiatkom korony v 2020 automobilky predpokladali zníženie dopytu po autách, avšak opak sa stal pravdou. Akurát pustili svoje alokácie v TSMC, ktoré potom zabrali iní zákazníci. Ono sa to nezdá, ale aj hocičo pod 90nm je dosť vyťažené. Tiež som čítal, že automobilky nešetria MCU, takže jedno auto ich má vyššie desiatky až nižšie stovky.

Predplatné

Predplatné nabralo ešte viac na obrátkach a dosť vytlačilo pirátenie. Pozeranie Netflixu je pohodlné, ponuka nenetflixových seriálov a filmov sa obmieňa ako vypršiavajú práva a spoločnosti si vytvárajú vlastné streamovacie platformy.

Je frustrujúce, že existuje mnoho rôznych platforiem ako Netflix, Disney+, HBO, Amazon, Apple a pár ďalších. Ale dá sa žonglovať s predplatnými a zaplatiť na mesiac, pozrieť čo treba a zrušiť.

Rozmáha sa aj herné predplatné od vydavateľov, už je tu PS Plus, EA Play, Ubisoft má niečo, Microsoft/Xbox drsne tlačia na predplatné a pridávajú tam naozaj dobré hry hneď po vydaní. Microsoft skúpil pár rokov dozadu veľa študií, tak ich to asi tak nebolí a môžu to žmýkať donekonečna. EA Play sa dokonca dá kúpiť cez Steam, aj keď úprimne - Origin klient je sračka. Teraz mi pri hraní Mass Effect 3 šiel, ale rok dozadu šiel len raz. Ale ľudia v recenziách sa stále sťažovali, že tá integrácia blbne.

Obecne ak človek prestane platiť predplatné, stratí prístup k hrám. PS Plus pridáva každý mesiac hry, ktoré treba potvrdiť (claimnúť) do konta a pri vypršaní sa nedajú hrať (tiež obecne nejde multiplayer). Xbox dáva prístup ku kolekcii hier, ktoré sa môžu meniť. Ostatné neviem.

Kým video predplatné už asi zarába, herné predplatné sa stále dotuje.

Hudobné predplatné je klasika, Spotify, ale tiež sa tlačia Apple Music a Amazon.

Streaming

Pri audiu/videu idú predplatné a streaming ruka v ruke, pri hrách nie.

Geforce Now je služba, kde človek dostane virtuálny stroj a prakticky si platí za výkon stroja. Výsledok sa streamuje, ale prihlasuje sa svojim Steamovým alebo iným kontom a hrá si svoje hry. Príde mi divné, že mnohým vývojárom a vydavateľom to vadilo a chceli, aby im nVidia platila. Nemám rád nVidiu, ale v tomto mi príde, že majú pravdu. Jedine ak robia niečo nekalé ako vždy.

Google Stadia je tak trochu fail a hry sú dosť nehrateľné kvôli odozve. Fail preto, lebo sa čakal raketový nárasť, čo sa nestalo. Hry sa tu kupujú ešte naviac k predplatnému. Hry sú iba pre Stadiu, takže je to kruto nevýhodné. Možno to neskôr zmenili…dúfam.

Ešte sú tu iné, ale malé a nikto ich nejak nerieši.

VR

VR si tak nejak žije, najpopulárnejší je Beat Saber. Pomaly sa to uchycuje. Sady sú stále pekelne drahé, 1100 eur za Valve Index. Occulusy stoja len 200 a donedávna Facebook (premenoval sa na Meta) vyžadoval prepojenie VR headsetu s Facebookovým kontom (to na sociálnu sieť). Čo spôsobilo nepokoje a vyslovene nechuť užívateľov, lebo vieme ako je to s Facebookom. Človek si nakúpi hry a boti na sociálnej sieti si povedia, že človeka z nejakého dôvodu zabanujú a nedá sa dovolať spravodlivosti. Človek stratí hry. Pár mesiacov povolili a oddelili to. Tiež ohlásili Metaverse… A zabili značku Occulus (možno ich sralo, že Palmer Luckey nie je nadšený z ich prístupu).

Technologicky to pomaly napreduje, montujú sa detailnejšie displeje, a výkon grafík (desktopových alebo mobilných) rastie. Neočakáva sa raketový nárast, jedine ak bude povinné pripojenie sa do Metaverse alebo čo.

Hry

Mobilné hry zarábajú 90 miliárd dolárov ročne, konzoly 40, PC 25 (zhruba).

Epic Games Store pravidelne rozdáva hry. Ale úprimne, dávajú základné verzie a drvivá väčšina hier má ešte DLC z ktorých sa dá potom vytrieskať ďalších 20-40 dolárov. Ale aj tie základné ich stoja a sú hlboko v strate. Osobne toho klienta nemám rád a pri zapnutí zo systrayu sa načítava asi 10 sekúnd, je pomalý a UI nedáva zmysel. Nemá ani po troch rokoch recenzie a hodnotenia a ani fóra. Pridali tam tento rok nejaké sociálne funkcie, ale nie som si istý aké. Inak Tima Sweeneho mám rád, ale toto nedáva.

Ceny “AAA” hier stúpli zo 60 na 80 dolárov/80 eur. Plus Season Passy, DLC, mikrotransakcie. Na druhú stranu PC hry sa dajú zohnať vo fakt veľkých zľavách za 10-25 eur, len treba počkať pol roka až dva roky.

Mikrotransakcie a lootboxy sú všade a používajú techniky známe z kasín. Najhoršie príklady sú FIFA, NBA, Forza Horizon, Madden a Call of Duty. Aspoň myslím, nehrávam tieto hry, len sa o nich stále hovorí.

Užívatelia čakajú, že mobilné hry budú zadarmo a tak sú prešpikované tiež mikrotransakciami a reklamami. Tento svet ide mimo mňa, ale vzhľadom na zárobky to niekto kupuje. Tento rok celkom hviezdil mobilný battle royale Call of Duty, ktorý zarobil cez miliardu.

NFT

NFT prišlo a zatiaľ ešte neodišlo. Považujem ho za dočasnú vlnu.

VPN

Veľa YouTuberov propaguje nejakého poskytovateľa VPN. Že môžu pozerať seriálny, ktoré nie sú dostupné lokálne. A bezpečnosť. Osobne si myslím, že prehlásenia o nelogovaní sú prehnané a keď ide do tuhého, zistí sa, že predsa logujú, odkiaľ a kde človek chodí.

Webové vyhľadávanie

Vyhľadávanie cez Google či Bing a iné stráca hodnotu. Výsledky sú často oničom a je to mega frustrujúce. Je ťažké nájsť niečo nové. Na prvých priečkach bývajú obchody a stránky, čo veľmi dobre copy writujú obsah. A falošené obchody, ktoré smerujú na Aliexpress.

Považujem za ťažké nájsť blogy, fóra a hocičo osobné ako kedysi. Mám pocit ako keby vyhľadávač ignoroval moje kľúčové slová aj keď ich dám do úvodzoviek. Tiež web je taký veľký, že sa teraz stáva, že nie všetko vyhľadávač indexuje.

Digitálne monopoly

Západný blok (aj nás) stále ovládajú internetové monopoly ako Google, Amazon, Netflix, Microsoft a Facebook. Ich chápadlá smerujú všade a majú skoro neobmedzenú moc a peniaze. Konkurenciu skúpia, udupú, užalujú pri súde či zaťahajú za politické nitky.

Ukázalo sa, že manipulácia s trhom je normálna. Google má dohodu s Facebookom ohľadom rozdelenia trhu reklám. FB nebude sa šíriť mimo platformu a Google sa zas nebude pchať do piesočku FB. Google, ako najväčšia burza na webové reklamy tiež manipuloval trhom, aby udržal cenu za preklik nad 1,5 doláru.

Odtajnili emaily z Applu, kde Steve Jobs chcel dokopať Amazon, aby používali ich platobný systém ako všetci ostatní a neunikali im peniaze. Tiež diskutovali vendor-lockin, aby užívatelia mohli ľahko prejsť z Androidu na iPhone, ale nie naopak.

Viac informácií sa dá nájsť napríklad tu Tech Emails na Twitteri.

Prebehol súdny spor Apple vs. Epic Games, kde chceli vo Fortnite používať vlastnú platobnú bránu, aby nemuseli dávať 30% zo všetkého Applu. Tak to potichu implementovali a neskôr aktivovali a v Appli si nič nevšimli pri kontrole. Ako Apple sa správa monopolisticky (ale aj taký Amazon a iní) - cena na platforme je regulovaná, nemôže byť vyššia ako inde, aj keď poplatky sú vyššie. Aplikácia nemôže informovať užívateľa, že existuje vôbec nejaká stránka alebo sa dá zaregistrovať či zaplatiť inak. Toto sa týka skôr Netlixu a iných predplatných služieb, kde sa začalo diať to, že sa vykašľali na tieto blbosti a zobrazili len meno/heslo a užívateľ musel o tom vedieť a mať zaplatené predtým.

Každopádne dopadlo to tak, že Epic viac-menej prehral. Trochu sa uvoľnili pravidlá, v Južnej Kórei musí Apple umožniť iné platobné brány. Keď už nič iné, tak Južná Kórea si drží vlastný technologický ekosystém, čo je slušné. Ale Fortnite ostal zabanovaný na Appli, na Androide myslím, že ani nebol v obchode, ale sa priamo inštalovalo APK. Ale Apple musel povoliť kontá Unreal Enginu, čo nikdy nemal zablokovať, ale zjavne sa chceli pomstiť. Google ohlásil inovatívny program na podporu tvorcov hier a znížil percentá.

Odtajnili sa emaily z Applu, Epicu a Googlu, kde sa dajú nájsť také emaily, že človek stratí ilúzie v slobodný kapitalizmus.

SSD

Stav SDD je taký zmiešaný. Na jednu stranu životnosť SSD je fakt dobrá a nekazia sa tak často. Kým obdobia MLC a TLC, s QLC prišli špinavé taktiky a zlý výkon. Niektorí výrobcovia potichu menia pamäťové čipy a radiče. Oplatí sa priplatiť za Samsung.

SSD by mali byť často zapojené do elektriky, Toshiba/Kioxia garantuje životnosť odpojeného SSD na 4 mesiace.

Optické médiá

Optické médiá existujú, na trhu je len pár značiek Blu-Ray ale to stačí. Stále napaľujem veci na Blu-Raye, 25GB je stále celkom dosť. Sú aj viacvrstvové Blu-Raye, ale sú do dosť drahšie a nemám na to napaľovačku.

Sú LTH Blu-Raye a HTL. Prvé sú organické, založené na tech z DVD, druhú neorganické. Mali by sa kupovať HTL, tie druhé, ktoré by mali vydržať dlhšie. Mám obe, ale zatiaľ idú čítať všetky.

Čo sa týka filmov na Blu-Ray, majú DRM a nedajú sa len tak ľahko skopírovať. Vlastne ani prehrať na počítači. Je to otrava.

Mobily

Mobily v zmysle smartfónov napredujú pomaly ďalej, ale veľa sa toho nedialo. Stále je to zlepená tehlička, vylepšenia išli hlavne do displejov s vysokou obnovovacu frenvenciou, fotoaparátov + spracovacími algoritmami, akcelerátorov na umelú inteligenciu, predný foťák pod displejom, ultrazvukovej čítačke odtlačkov prstov a uberaniu portov.

Mobily sú čoraz viac dualsim, ale uberajú sa audio jack 3,5 mm porty a sloty na microSD. Pridávajú sa falošné objektívy, ktoré nič nerobia, ale predsa ak má mobil menej než štyri šošovky, tak je isto zlý.

Strácam prehľad v značení čipsetov. Benchmarky mobilných čipsetov sú veľmi nadhodnotené, až o 200%, lebo “robí to každý”.

Povedal by som, že tento rok nebol nejaký inovatívny, ale vyšla kopa modelov s rozumnou konfiguráciou. Vlajkové lode už stoja 1200-1500 eur.

Uviedli sa na trh ohybné mobily a ohybné véčko, drahé, ale celkom populárne.

Elektroautomobily

Ako sa pretláča zelený údel, tak k tomu patria elektroautá. Technicky sú zatiaľ dosť zúfalé a neškálujú. Dojazd je 300-400km, čo je veľa aj málo zároveň, baterka je veľká, výmena stojí 5 000 eur neoficiálne až 20 000.

Želal by som si iné, než chemické batérie.

Doprava

Kontajnerová doprava smerom z Číny na západ sa zvýšila zo 4000 eur za kontajner na 25 000. V lete stáli v Los Angeles lode a čakali kým sa na ne dostane rad na vykládku, lebo výkladisko bolo upchaté prázdnymi kontajnerami, lebo spätná cena zostala stále na 4000 či koľko. Nejaký típek to po pár týždňoch chaosu začal riešiť a zistil, že kontajnery sa na seba môžu stohovať len do jedného poschodia z estetických príčin a nemajú kde dávať ďalšie. Nakoniec mesto blahosklonne dočasne povolilo ich stohovať vyššie. Toto už bolo strašne bizardné čítať.

Teraz nedávno vravel Linus v podcaste WAN Show, že vo Vancouveri aj Los Angeles kontajnery síce prúdia, ale neotvárajú sa, len ich zoberú a uskladnia na neskôr.

Civilné lietadlá sa používajú na dopravu balíkov.

Ukázalo sa, že just-in-time výroba a “nemáme žiadne sklady” sa ukázali ako krátkozraké.

5G

Hypuje sa 5G, je to slovo, ktoré sa používa všade, kde sa hovorí o budúcnosti. Alebo sa chcú tváriť ako pokrokovo. Ja z toho mám zmiešané pocity, lebo jednak je tam milión patentov, čo znamená zas oligopol Nokie, Ericssonu a Huawei a bude to vytvárať ešte väčší elektrosmog. Tiež mám obavy z toho, že ak všetko bude kade tade pripojené k netu, tak stratíme vlastníctvo danej veci.

Oproti 4G sa vyžaduje 5x viac vysielačov na rovnakú plochu.

Technológia je robená aj pre IoT, takže ráta s tisícami pripojených zariadní. Tiež zvláda tvarovanie lúča.

Čo to nerieši sú miesta, ktoré sú aj doteraz nepokryté ani 4G. Na Slovensku 3% ľudí. Obecne stačí ísť za kopec a ak tam nie je vysielač, tak smola.

Sociálne siete

Sociálne siete a taký YouTube sa už naozaj stali mainstream. Aj s vecami ako sponzori, nekonečne veľa reklám, kopa marketingu a drámy. Dá sa povedať, že odtiaľto to už asi bude upadať.

Tiež sa zosilnela cenzúra a autocenzúra na Facebooku a je tlak, aby existoval iba jeden názor - čo by mali zaobstarať factcheckeri, cenzúru rozhoduje ktovie kto a banuje sa aj za obyčajné slová. O závadnosti stále v konečnom dôsledku rozhoduje armáda (okolo 40 000) zle platených kontraktorov v Nemecku a Filipínach, ktorí celé dni pozerajú na znepokojivý obsah, prípadne textové príspevky a do pár sekúnd musia to povoliť alebo zakázať.

Stále prebiehajú diskusie, či súkromná spoločnosť si môže na svojej platforme robiť čo chce a mazať, čo chce. Tiež sa diskutuje či je to platforma alebo nie.

Obecne sa všetky skomerčnili, Tumblr je viac menej mŕtvy, Reddit je kopa hnoja, kde ale chodím hľadať názory na techniku. Nemôžem tam tráviť priveľa času, inak ma to dostane a pohltí.

---

Ak ma ešte niečo napadne, budem to postupne pridávať.