Prečo som opustil Brno

Za začiatok musím napísať, že toto je veľmi komplikovaná téma, ktorú rozvediem, ale dá sa to zhrnúť do v Brne ma nečaká žiadna budúcnosť. Môj pohľad je subjektívny a poznám dosť ľudí, ktorí v Brne bývajú a sú spokojní. Strávil som tam asi 14 rokov a myslím, že sa tam nevrátim. Aspoň zatiaľ nie, nestojí to za to. Tento článok je zmäť mojich pohľadov a obecných informácií a myslím, že je to dobrý formát.

Čo je Brno? Brno je veľkomesto na Morave v Českej republike, druhé najväčšie mesto, taký zlepenec bývalých dedín a mestečiek s počtom okolo 400 000 obyvateľov. V meste študuje asi 80 000 študentov. Aglomerácia má 700 000. Mesto má je postavené na sprašiach, čo je hlavný dôvod, prečo tam nie je metro a používajú sa vo veľkom šaliny (električky). Aspoň myslím.

Dôvody by som rozdelil do niekoľkých okruhov:

• osobné preferencie
• zdravotné faktory
• plánovanie mesta

Zlý vzduch, klíma a veľa áut

Z môjho idealistického pohľadu je mesto na to, aby človek mal všetko blízko a mohol všade kráčať alebo zobrať MHD. Za to ale platí vysokou hustotou obyvateľov na km^2 a obmedzenia z toho vyplývajúce.

Posledné mesiace mi vyslovene vadila kvalita vzduchu a hluk. Síce bol na jar lockdown a neviem čo ešte, ale ako sa veci rozbehli, všetko je v starých koľajách. Ak je niečo nepríjemné, tak je to leto v Brne. Vzduch je horúci až do nejakej druhej rána (často až okolo 28-30 stupňov). Zároveň je hnusný na dýchanie. To je dôvod, prečo som ochotný behať či cvičiť iba medzi pol deviatou večer až šiestou ráno. (cez víkend je to lepšie) Ako…samozrejme som to skúšal aj normálne po piatej, ale posledný rok mi to už vôbec nešlo. Najhoršie je, že zlému vzduchu sa nedá uniknúť. Iba bývaním v okrajových štvrtiach ako Bystrc, Líšeň či Orešín a nie na juhu kde nie sú stromy. Z vlastných skúseností môžem povedať, že okolo hlavných ciest je to najhoršie - Zvonařka, Komárov či Masná. Teraz som býval na hranici Ponavy a Kráľovho poľa a aj keď je mestská časť relatívne zelená, proste to nestačí. Predtým som býval v Žabovreskách, ktoré sú ešte zelenšie a aj tam bol väčší kľud. Tam je to solídne, ale stále sa to nechytá na kvalitu vzduchu a zelene, ktorú chcem zažívať. V oboch prípadoch som býval blízko kráľovopoľského tunelu, ťažko sa tomu vyhýba. Vzduch v Brne je príjemný, keď fúka vietor zo severu - potom je svieži a vonia, čo nejak v poslednom čase som ani nezažil. Niekedy v zimných mesiacoch, keď príde nejaká inverzia či čo a vzduch je mokrý a nehýbe sa, tak keď som kráčal z práce v centre do Žabín popri záplave áut okolo šiestej večer, tak som zažil aj vyslovene problémy s dýchaním. Ako Brno je obkolesené z troch strán lesmi (okrem juhu), ale stále to zúfalo nestačí. Možno keby celá južná Morava nebola jedno veľké pole či vinice a nechali si tam bažiny a nejaké lužné lesy, tak by to prospelo.

A hluk ma štval rovnako. Býval som relatívne blízko šialenej mimoúrovňovej križovatky pri NP Kráľovo pole. To znamenalo nekonečný hluk. Spolu so zlým vzduchom je to pre mňa kombinácia, ktorú nejdem ďalej znášať. Hluk spôsobovali samozrejme hlavne autá, kde ako išlo jedno auto, tak proste, ako je to ďaleko, tak minútu bolo počuť, ako si to fičí. Zvuk šalín z druhej strany by som asi prežil, ale aj tie ma občas celkom štvali, rozbeh a brzdenie. Ale hej, na zastávku to bolo celkom blízko, nejakých 100m. Riešenie? hlukové zábrany pre výpadovku a tichšie šaliny? Každopádne je otrava musieť mať zavreté okno celý deň a otvoriť si ho na noc, kde nočné rozjazdy nejak nerušia a po ceste ide iba občas nejaké auto.

A ešte dám ďalší príklad z centra. Jeden rok prerábali Dominikánske námestie, tento rok zasa už týždne robili na ceste ku Dominikánskemu námestiu. Strašný hluk pri otvorenom okne, nekonečný rachot ťažkých strojov, zbíjačiek a rezačiek. Teraz zasa bežal pod oknami generátor elektriny. Keď nikto nič nestaval, tak oproti, úplne v centre, sú sociálne byty celé leto po sebe kričala rodina, hlavne matka na deti. Oni mali otvorené okná, my sme sa snažili mať otvorené okná. Občas sú otravné aj tie zástupy zásobovacích dodávok, keď spomalí motor a minútu či dve vibrujú okná a steny. Bolo by príjemné, keby bol hluk v centre len ruchom ľudí, otravným típkom, čo stále dookola hrá despacito na píšťalovom nástroji a občasných pokrikovaní cigošov na lavičkách pred mekáčom, ktorý je skoro tiež hneď oproti.

Potom je tu prach - ak som dva týždne nevysával, tak sa mi robila vyslovene vrstva prachu. Vyslovene stierať vrstvu prachu zo stola, počítača, monitora a reprákov tak často a v takom množstve, strašná otrava.

Autá. Dal by som ruku do ohňa za to, že keď som prišiel v 2007 do Brna, tak aút bolo ďaleko menej. A to som býval rovno na Kounicovej na Kráľovom poli. Prvý rok sa dala aj prekračovať cesta do Delvity, neskôr Billy, potom tam nasadili semafory. A teraz záplava áut začne o nejakej pol siedmej a skončí o osmej, deviatej večer. Víkend je mŕtvy a skoro žiadne autá nejazdia. Ráno kráľovopoľský tunel upchatý, na obed kounicova upchatá, večer tiež. Pionýrská, Kolište, Moravák plné áut. Chápem, že sadnúť do auta a za 20 minút byť v práci či Tescu je pohodlné. Mnoho ľudí tiež dochádza z dedín okolo až 2 hodiny cestovania ďaleko. Úprimne, príde mi to nahovno. Jasné, môžem si bývať kde chcem, pracovať, kde chcem a jazdiť, kde chcem ale keď to preženiem, tak je to len skurvený krysí závod s negatívnymi dopadmi na zdravie, psychiku a celkové mrhanie osobným časom. Proste bývanie vo veľkomeste by malo byť o tom, že sa presťahujem blízko k práci alebo k linke, ktorá ide do práce. Tiež má Brno problém s parkovacími miestami, kreslia sa modré čiary čoraz ďalej a ulice aj tak lemujú nespočty áut. Ale to je aj v malých mestách, autá sú relatívne lacné, korona ukázala, že keď ide do tuhého a zrušia vlaky, tak sa zíde. Avšak bytovky postavené v 1899, v 20-tych rokov za prvej republiky či ani za komančov nerátajú s toľkými autami. Iba nové bytovky majú povinnosť budovať v sebe garáže.

Pešia a bicyklová dostupnosť

Rád sa prechádzam.

Obecne peši sa ide dobre iba smerom zvonka do centra a aj to len v blízkych štvrtiach. Inak potom treba poznať dosť nelogické a neznačené priechody a podchody.

Keď si zoberiem cestu z Kráľovho poľa do centra, tak je to okej. Dá sa použiť niekoľko trás, ale po rokoch ma začalo otravovať nekonečné státie na semaforoch. Šumavská stredne dlho, Pionýrská ak sa netrafí, tak mega dlho a Moravák zasa dlho. Je to také…..bez zmyslu. Ako by som si to predstavoval? Keby som to nemusel dýchať a cítil kľud a nie stres.

Niektoré mestské časti, čo sú hneď pri sebe nie sú ani spojené asfaltkou, len udupanou cestou. Ako napríklad Lesná a Sadová. Možno to už dorobili. Čo taká Lesná a Obřany? V istom zmysle to ani pre chodca nevadí. Ale čo je kruté sú železnice. Podchody sú neznačené a často idú cez dost pochybne vyzerajúce časti mesta, zvyčajne lemované kerami a nejakými priemyselnými areálmi. Chodník? Nie. Niekedy sú to len úzke prechody, ale stále treba čumieť do mapy a hľadať cestičku. Peší prechod z niektorých mestských častí je vyslovene nepríjemný, lebo človek kráča popri hlavnej ceste a čaká na semaforoch a križuje nejaké výpadovky. Príklad - z Líšne do Vinohradov a potom do Žideníc. Už mám plné zuby nekonečnej anonymnej zástavby bez tváre. Tak nejak chcem žiť v prírode a mať to blízko.

Také podchody pre chodcov nie sú ani dobre označené - podchod na Tererovej z jednej strany je nájsť celkom ľahko, ale z druhej strany, kade chodí 12-tka, tak jediné značenie je si pamätať, že tá odbočka, kde je ten obchod so športovým oblečením. Rôzne uličky vyzerajú romantické vo filmoch, ale tuto rozhodne nie….sú super v centre, kde to aj nejak vyzerá.

Ešte je nepríjemné, keď kráčam po ulici a zozadu prejde rýchlo típek na elektrickej kolobežke. Nejaký vietnamský ujček, čo ide na pomaly na bicykli s dieťaťom, je v pohode.

Ísť v Brne na bicykli je za trest. Pár krát som to skúsil, ale vybodol som sa na to. Hlavná cyklocesta popri Svratke je veľmi dobrá a páči sa mi. Cyklocesta z Moraváku na Srbskú už nie je taká fajn. Je to chodník rozdelený na polovicu pre chodcov a cyklistov. Z vlastnej skúsenosti je tá cesta mega zvlnená, ako by po nej jazdila kopa ťažkých áut, hlavne popri Botanickej a Pionýrské. A chodci proste si vždy nevšímajú okolie. Ja to chápem, byť na chodníku by nemalo zahrňovať nekonečné si dávanie pozor na rýchlo idúce objekty či už cyklistov alebo elektrické kolobežky. Obzvlášť ak sa ten chodník niekde zužuje a je tam málo miesta, že nie je ľahké nestúpať na časť pre cyklistov.

Ísť po ceste sa dá, ale je to nič moc. Človek čaká v kolóne, za zadkom má kopu áut, dýcha zlý vzduch. Je dobré chodiť nejakými bočnými cestami, ktoré sú naj - ak sú nejaké rozumné. Zas robiť cik-caky medzi bytovkami tiež nie je zábava a treba si dávať sakra pozor na autá.

Ešte sú cyklocesty značené na ceste a to je skoro to isté ako ísť medzi autami. Úzke pásy, občas končiace uprostred križovatky. Úplne nechápem zmyslu, ale asi sa dá na to zvyknúť. Mne hlavne vadí celkovo zlý vzduch a na ceste ešte kus horší.

Divné plánovanie mesta

Aj keď sú v Brne iniciatívy ako Brno 2030, prakticky je stavanie a plánovanie pekne nahovno. Mesto sa nerozrastá normálne, stavia sa pomaly. Veľa budov je polorozpadnutých, niektoré mestské časti ako Juliánov sú temné a obkolesené hlavnými cestami. Už asi dva roky som pozoroval ako mi výhľad na Tesco pomaly zacláňa rastúca bytovka. A bude trvať ešte ďalšie 3, kým to celé dostavajú. Večnosť. Najlepšie bolo, keď o druhej v noci robili potrubie alebo co a dunelo to celkom dosť až sa moc nedalo spať. Čo nevravím, že mi do okna rok svietilo svetlo zo žeriavu a mne sa nechcelo kupovať zatemňovacie závesy namiesto lacných ikeáckych, lebo by som ich musel strihať a celkovo ponuka na nete je prekvapivo zlá. A tie bytovky vyzerajú načančané, ale sú škaredé.

V Brne je nespočet rozpadnutých priemyselných areálov a rôznych budov. Aj časť nemocnice sv. Anny a Onkologického ústavu vyzerajú spustlo a opustene. Ako v malom meste si človek povie, no dobre a čo, jeden, dva areály, to obídem a aj tak je to kdesi na okraji mesta, ale v Brne je to také mrhanie miestom. Pomaly sa niektoré búrajú ako Židenice a bude sa búrať Špitálka, tam kde je ten komín ako z atómovej elektrárne. Čo je asi fajn, aj keď tie utopické rendery ako to tam má vyzerať ma úplne neberú. Celkovo okolo Křenovej je veľa starých priemyselných areálov a niektoré budovy sú veľmi pekné. No, snáď to nebude toxické miesto na bývanie. Kráľovopolské strojárne vyzerajú ako z nejakého hororu, ale zblízka z druhej strany sú aj celkom pekné. Ale vlečky pôsobia ako keby sa o to nikto nestaral. Úprimne práve také miesta sa mi celkom páčia, také kľudné. Škoda, že sa nedá ísť dovnútra areálov. Nikde do týchto areálov sa nedá ísť dovnútra, čo je škoda.

Rieky - Brnom prechádzajú asi štyri rieky - Svratka, Ponávka, Svitava a Říčka. Svratka je menšia rieka tečúca z priehrady Kníčičky (prýgl), nikdy som pri nej nebýval, ale vyzerá fajn. Aké by bolo fajn, keby sa dalo popri nej prechádzať a ísť na breh aj na severe a nielen na juhu. Prekvapuje ma, že je taká malá. Ponávka je zakrytá riečka, ktorá pôvodne išla cez park Lužánky. No, teraz ju ani nevidno a vlieva sa tuším do Svitavského náhonu. Žiadna rieka, možno preto je tu v lete tak pekelný vzduch. Svitava a svitavský náhon - vyrovnané brehy, žumpa pre (kedysi veľmi činné) priemyselné areály. Keď som býval na Komárove, tak som sa chodil popri nej prechádzať, lebo to bolo jedno z mála miest, ktoré boli fakt blízko. Depresívne, fakt depresívne. A potom je tu Říčka, ktorá ide z Mariánskeho údolia a vlastne dosť mimo.

Príde mi, že parkov je tu obecne málo. Jasné, sú tu Lužánky, veľký park. Ale má nevýhody - chodí tam veľa ľudí, chodí cez neho veľa ľudí, z troch strán sú hlavné cesty a ten hluk a zhon počuť a keď nepočuť, tak cítiť. Nikdy som sa tam necítil úplne v pohode. Radšej som chodil na Kraví horu a Wilsonov les (Wilsňák). Oveľa kľudnejšie. Wilsňák už nie je to, čo býval odkedy rozširujú Žabovreskú ako hlavnú cestu. Popod, cez skalu pôjde šalina a celé sa to tam prerába vo veľkom. Je to dosť nahovno. Moja obľúbená lipová háj pri zastávke Bráfovej je zrušená. Pôjde tade cesta alebo čo. Predtým to bola slepá cesta, kde som chodil behať. Večer bola aj Žabovreská kľudná a vzduch bol celkom fajn. To bolo fakt magické miesto. Príde mi, že aj Bratislava a Praha majú lepšie parky, je tam Slavín a Horský park a parky v Prahe, ktoré ani neviem pomenovať.

A potom je tu otázka domov, všetko je tam 5 poschodové, často stavané z tehál. Na veľkomesto a na počet ľudí, ktorí sa tam sťahujú je to zúfalo nedostačujúce. Dávali by zmysel veľké výškové budovy s tým, že sa ide človek vyblbnúť vonku.

Staré ošarpané budovy mi až tak nevadia, aj keď sa na ne nepozerá dobre, ale vadí mi ako mizne stará architektúra Brna, aj tá industriálna. A serú ma žlté, orandžové, béžové, hnedé, červené a rôzne vyblité farby na fasádach. Veľa moderných budov vyzerá rovnako, sú síce biele, ale vyzerajú hnusne, ako krabica. Čistá impotentnosť.

Tiež sa mi nepáčia, že betón na chodníkoch sa nahradzuje tými škaredými dlažobnými kockami, ktoré sú tvrdé a nerád po nich behám. Kým sú nové, vyzerajú klasicky lacno-impotentne hnusne ako tabule na vlakových staniciach, ale uvidíme za pár rokov.

Je dosť nanič, že človek nemôže žiť v čistom prostredí, s čistým vzduchom, čistými riekami a žil v civilizácii.

Zdravie

Po niekoľko mesačnom rozmýšľaní som si uvedomil, že v mnohých veciach plačem na nesprávnom hrobe. Už niekoľko rokov mám ako druhú najvyššiu prioritu fyzicky zosilnieť a tak štyri roky dozadu to celkom išlo, ale posledné dva-tri roky som to nevedel udržal konzistentné. A od nového roku už som ani nemal nejak motiváciu. Toto ma dosť prekvapilo, lebo som nečakal, že miesto bývania až tak vplýva na moju motiváciu niečo so sebou robiť. Ako….keby nebola iná možnosť, tak čo iné zostáva, ale alternatíva je.

Tiež som sa tak nejak začal cítiť ako v klietke. Často som sa prechádzal ulicami, ale už to nejak nebolo ono ako kedysi. Už som nevedel zo seba úplne striasť stres a prečistiť si hlavu. Toto je veľmi dôležitá vec v dospelom živote a bez toho nestojí za nič. Príliš nahromadený stres spôsobuje starnutie, zlú regeneráciu tela, zlý spánok. Stráca sa potešenie z drobných vecí.

Došli mi miesta na skúmanie a objavovanie a nakoniec som ani poriadne nevedel nájsť energiu a chuť ísť objavovať čo som plánoval. Za posledný mesiac iba jedno. Zmenil som sa a už nevidím mágiu, ale aj Brno sa mení na generické mesto plné áut, bytoviek a kancelárskych budov.

Ani sa mi už moc nechce tráviť veľa času v izbe, čo je vlastne betónový kváder, kde počuť a cítiť prítomnosť ostatných ľudí. Momentálne som radšej obkolesený veľa stromami, ktorých prítomnosť ma ukľudňuje a to je presne to, čo chcem.

Tiež som tak nejak stratil tú ozajstnú kreativitu a zábavu o čom som písal pár mesiacov dozadu tu https://myrtana.sk/articles/myrtana-news-2021-05 a toto je vec, za ktorú som ochotný bojovať.

Osobné preferencie

Vždy som tak nejak vedel, že nechcem zostať v meste, kde nie sú kopce. Čo sa týka klímy, tak v Brne je vlezlá zima a príšerne horúce leto, čo je proste nanič. Chcem zažívať normálnu horskú zimu. Pohľad na vysoké kopce ma upokojuje. Príde mi prirodzené bývať v takomto mieste: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:La_Sacra_ammantata_dalla_neve.jpg alebo Kaer Morhen v Zaklínačovi.

Ekonomické a estetické dôvody

Už sa mi tak nejak nechce bývať v polorozpadnutých nájomných bytoch. Úprimne, nie je to až také zlé ako to znie, ale už len tá nemožnosť alebo celkovo nechuť dávať svoje peniaze do vecí ako vymaľovanie izby alebo zohnanie si dobrých závesov. Lebo nie je moja a čo potom s tým. A tiež pozerať sa donekonečna na špinavý a škaredý koberec, podlahu, ktorá by by potrebovala ošetriť alebo rozpadajúce sa lepkavé lino v kuchyni sa po rokoch proste opozerá. Mám rád pekné veci.

A tiež v súčasnosti nie je šanca si kúpiť byt v Brne a okolí a neplatiť do ďalších 90 rokov. Ceny nechutne vzrástli, 5 rokov dozadu stál 60m^2 byt asi 2.7 mega, minulý rok 4.5, teraz cez 6 miliónov korún. A je to len blbý byt, pôvodne lacný spôsob ako vytvoriť bývanie veľa ľuďom. Nájmy tiež zdraželi a neklesajú príliš veľa s rastúcou vzdialenosťou. Izba stojí 5,5-8 tisíc, fakt malý byt, skôr tak krabica od topánok, 10 500 až po 16 000. Mnoho ľudí zarába tak 20 000. To ako čo nás čaká za budúcnosť?

Asi mám v pláne si vytvoriť nejaké hospodárstvo s veľa rastlinami, nejakými zvieratami a s oveľa väčším spojením s prírodou. Príroda je pekná a stále meniaca.

Nevidno moc hviezdy. Absencia vo mne vytvorila jednu veľkú dieru v duši.

Pozitívne veci

Z doterajšieho textu môže vyplývať, že všetko bolo zlé, ale to nie je pravda. Iste, väčšinu vecí, čo som tam zažil bolo vnútorne ťažkých, ale presne preto som tam zostal. 5 rokov dozadu som si povedal, že tam proste zostanem, pokým sa nenaučím žiť sám so sebou s tým, aký som. To zahrňovalo mnoho vecí ako naučiť sa spať málo aj veľa, naučiť sa jesť podľa potreby, keď už nie vždy počúvať pocity, tak ich aspoň vnímať. Dobré miesto naučiť sa cítiť v kľude v davoch. Anonymné miesto, kde nikomu nič bytostne nedlžím a všetko sa dá zohnať za peniaze. Každopádne, toto sú procesy, ktoré zabrali roky a mnoho frustrácie. Ale zároveň som bol spokojný, kde som bol. Je to ťažké popísať, také zmiešané pocity….mám sa dobre, ale zároveň ťažko a frustrovaný…ukazuje sa, že veci na ktorých mi záleží sú ťažké. Ale teraz cítim, že tie veci dobehli aj keď netuším presne, čo sa stalo. Ale cítim takú zvláštnu sebaistotu, nadšenie, sústredenosť a celkom dosť energie. Čo viac chcieť? S tým sa dá vytvoriť všetko. Dokonca aj zosilnieť. Takže aj keby bolo Brno pre mňa z veľkej časti očistec a katalyzátor vnútorného dospievania, stále sa to ráta. Som teraz nebojácny ako Arny? Určite nie. Stále sa bojím, ale tak nejak necítim ohrozenie z každej drobnosti vo svete. Takže mnoho vecí mi je jedno.

Z obecného pohľadu - dá sa tu zohnať skoro všetko, je tu najlepšie vegánske jedlo - moje obľúbené sú Forkys, Vegan Sweet Bar, Pilgrim. Mnoho rôznorodosti, ktorá je potrebná v osobnému rozvoju. Priateľskí ľudia, veľa zahraničných ľudí a majú tu radi Slovákov, solídne univerzity a vysoké školy.

Ako, dalo by sa tu napísať omnoho viac vecí, ale nejak nie som v nálade to vyjadriť a ani to nie je cieľom článku.

Záver

V podstate moje dôvody sa dajú zhrnúť do “nechcem zomrieť, či už zbláznením sa utlačený vo veľkomeste alebo pomalou smrťou zo znečistenia”.