Znalosti sú zbytočné

Znalosti nemajú samy o sebe zmysel. Rovnako ako samotná existencia. Samé o sebe sú bez zmyslu.

Až kontext a zámer ich napĺňajú zmyslom a účelom.

Idealizovaná predstava znalostí a informácií je podobná archetypom mudrcov a učencov v RPG hrách ako Deckard Cain z Diabla alebo Xardas z Gothicov. Ľudia, čo celé dni študujú spisy a používajú nadobudnuté znalosti pre dobro sveta. Ale zároveň sú si tak nejak vedomí aj bežného sveta.

Avšak naša realita je o dosť inšia. Máme prístup k tonám informácií, ktoré sa tvária ako potrebné. Ale nie sú…

Poslednú dobu a vlastne už opakovane dlhé roky riešim to, kde je hranica medzi tým nebyť ignorantským čurákom na jednej strane a noliferovskou troskou na druhej. Jeden extrém síce žije, ale je príliš zahľadený so seba a prichádza o veci a druhý zasa príliš ignoruje svoj vnútorný svet a žije iba okolitým svetom. Ja som sa snažil zistiť čo najviac informácií o svete už pred tým, než som mal prístup k internetu. Trávil som kopu času v knižnici. Potom na internete. A bolo to dobré.

Ale teraz o 20 rokov neskôr je to už otrava. Bohužiaľ svet sa nemení tak rýchlo, aby bolo treba neustále byť zahrabaný v knihách a informáciách a snažiť sa pochopiť nové nevídané koncepty. A tým vzrušenie z lovu a absorpcii nových informácií je preč. Zostávajú len zvyky, akási zotrvačnosť a akýsi zvyškový pocit povinnosti zostať v obraze. Nuda. Už sa nemôžem rozvíjať prijímaním informácií z kanálov, na ktoré som zvyknutý.

V konečnom dôsledku na znalostiach ani nezáleží. Príde mi bizardné aká veľká váha sa im teraz pripisuje. Až túžba niečo vedieť, dokázať či ich použiť ich robí nedoceniteľnými. Najviac sa mi vždy osvedčilo prijímať informácie cez intuíciu. Tá ma nasmeruje na správny kanál kde nájdem, čo potrebujem. Bez toho, aby som sa zaťažoval nekonečnom informácií, ktoré sú mi zbytočné a budú ma ťažiť.

Zbytočné informácie paralyzujú a mentálne ťažia. Myseľ ich musí spracovať a nakoniec vylúčiť, lebo nevie nájsť žiadny koncept alebo rámec, kde by ich asociovala. Dá sa povedať, že je to stratený čas, lebo skoro nič z toho si človek nezapamätá, lebo pocit pri prijímaní je pocit márnosti a zbytočnosti. Prijímať informácie pre samotný pocit šťastia z prijímania informácií je úplne v poriadku. Ale keď je myseľ zmätená alebo dokonca sa začne správať pasívne agresívne, tak je treba prehodnotiť, čomu vlastne venujem čas a energiu. Ono to má hmatateľné dôsledky na reálny život - paralýza v rozhodovaní, fyzické závislosti, taký nemastný neslaný život a pravidelné spytovanie svojej existencie.

My ako ľudstvo a jednotlivci by sme sa mali zamyslieť nad tým aké informácie vyrábame a prijímame. Lebo to ovplyvňuje nielen myseľ a pocity, ale aj fyzické telo cez stres, strach a závislosti. Ak by som šiel ešte ďalej, mal by sa prehodnotiť vzťah ku vzdelávaniu.

Ale čo môžem urobiť je začať od seba…
…lebo sa cítím z toho strašne unavený a som v stave, kedy som ochotný zmeniť hocičo, aby som sa cítil viac…ľudskejšie…
…a nie ako bezbranné koliesko v šialenom systéme, ktorý nemá zmysel…