Nereálne denníky: Tieňom minulého ja (3)

A zas ďalší deň.

Nikdy som sa úplne nezmieril s jednou vecou. Oproti minulosti som len tieňom svojho minulého ja. Uznávam, že som teraz viac uvedomelejší a dokážem toho ustáť viac. Ale mám v živote väčšiu kontrolu? Snáď. Rozhodne sa bojím ďaleko menej a som viac tvrdohlavý. Ale stále nie som tak vitálny, tak kreatívny, tak nadšený, tak silný ako keď som mal osemnásť. Tiež som mal viac času získať znalosti o svete, tak ho beriem teraz inak.

Ale stále, hlboko vo vnútri túžim po tom, aby sa tie mocné, ale potlačené časti mňa vrátili späť. Zasa sa cítiť celistvý. Aj keď všetko nie je ideálne. Už v sedemnástich som bojoval so sebou a necítil sa celistvý. Ale nebol som až tak šialene roztrieštený. Už pomaly ani neviem, čo všetko som v sebe potlačil v snahe byť akceptovaný spoločnosťou, spolužiakmi a rodičmi.

Sú dni, keď fakt rád spomínam na minulosť. Síce som všetko bral príliš vážne a teda bol šikanovaný, ale zas ako dieťa som jasne nebral na seba žiadne povinnosti a teda nemal žiadne očakávania. To nemusím mať ani teraz, ale je ťažké uniknúť tlaku spoločnosti, kde všetci riešia hypotéky a bývanie. Uviazať sa na 40 rokov a spravovať nehnuteľnosť. Absolútne sa v tej situácii nevidím. Cítim, že je to jedna z tých kritických vecí, ktoré ak urobím, tak to budem ľutovať celý život a zomriem ako zlomený muž. Na druhú stranu je tu strach z toho, že v starobe nebudem mať kde bývať.

Teraz vidím, že voľba je jasná. Je čas sa rozhodnúť a nepozerať sa späť. Neviem, či niekedy prekonám tieň samého seba. Toho v minulosti. Tak či tak sa rozviniem do nejakého smeru.

Priznám sa, že mi je ťažké chodiť po svete s vedomím, že nie som taký veľký, aký by som mohol byť. Že nie som tým, kým by som mohol byť. Citim sa občas ako podvodník. Neznamená to, že nie som dobrý, ale tu nejde o porovnávanie sa s ostatnými. Tu ide o to byť najlepšou verziou sama seba, akú si viem predstaviť.

Nechcem toto všetko zhadzovať na ostatných. Bol som to ja, čo si to vybral. V istých ohľadoch to bolo poučné a úplne ma to zmenilo a rozumiem, že som tým musel prejsť. Ale stále...namiesto žitia blúdim.