Technologické otroctvo

Technológie. Spása alebo záhuba? V tomto blogu píšem o vplyve technológií na človeka a jeho myseľ. Na mňa. Je ľahké sa sebapoškodzovať technológiami a dá sa tak premrhať celý život.

Moje dospievanie (18+) bolo zlé. Behom neho som sa úplne utiahol do počítača. Je to ľahké. Nikto nemusí vidieť do môjho monitora a dá sa tam robiť všetko. Čítať tisíce kníh, počúvať hudba, pozerať filmy či seriály, hrať sa, hýbať len tak myšou, … Iní ľudia ma vždy nechali na pokoji, keď som sa pozeral do obrazovky. Príjímal som dosť informácií a vecí na to, aby som zaplnil svoju myseľ pocitmi a myšlienkami. Avsak nešlo to večne. Počítačové hry, filmy a seriály ma naučili jedno. Siahať až ku hviezdam. Cítiť sa slobodne a žiť svoj ozajstný život. Keď som chodil na strednú školu, tak som čakal, sníval a predpokladal, že keď budem mať 18 a viac, tak si to hneď splním….Vždy som to chcel zažiť na vlastnej koži. Inak by som videl sám seba ako nolifera (či hikkikomori) večne sediaceho za počítačom.

Nikdy som sa úplne nevymanil zo zotročenia technológiami. Počítač je stále u mňa stredobodom môjho života, mojich činností. Ale postupne menej a menej. Zúfalo, ale iste mením svoje návyky a neutiekam sa flákať k počítaču. Postupne som si uvedomil, že aj za počítačom chcem robiť niečo plodné. Niečo, čo si budem pamätať. Čo by stálo za to.

Už asi dva roky si vediem zoznam vecí, ktoré považujem za dôležité v mojom živote. Veci, ktoré chcem robiť alebo sa naučiť. To, že danú vec považujem za dobrý nápad mi stačí. Lebo to dopadne dobre. Napríklad naučiť sa hrať na gitaru.

To mi aspoň trochu určuje môj život, inak by som ho preflákal robením vecí, na ktorých mi už nezáleží. V niektorých prípadoch mi trvalo roky opustiť staré činnosti, ktoré boli kedysi plodné, ale už nemajú dnes zmysel. Ťažko som prijímal, že je to preč a už sa to nikdy nevráti.

V konečnom dôsledku som sa rozhodol, že mi absolútne nezáleží na technológiách. A ak to vždy dodržím, tak už nebudem ich otrokom. Ale pánom. Záleží mi na tom, aby som sa cítil v živote dobre. Roky som sedel za počítačom a cítil prevažne agóniu, duševnú prázdnotu alebo bolesť. Technológie musia slúžiť ľudstvu. Majú pomáhať v osobnom rozvoji ako aj v rozvoji ľudstva ako celku.

Tvoj život sa mení, ty sa meníš. Choď so zmenou. Nebetónuj sa a neutekaj pred ňou k technológiám. Zomrieš. Duchovne. Ak sa budeš cítiť v živote zle, nikdy neuvidíš krásu technológií. Na to treba cítiť lásku.

HÝB SA! FYZICKY AJ DUŠEVNE. PLŇ SI SVOJE SNY A NESKYSNEŠ!