Dráma okolo Sekiro a jeho obtiažnosti

Posledné dni je silná diskusia okolo počítačovej hry Sekiro: Shadows Die Twice. Niektorí ľudia sa sťažujú, že hra je príliš ťažká a mala by mať ľahkú obtiažnosť. Alebo nejaký exploration (vychádzkový) mód.

Ja im to nemám úplne za zlé. Ale zas…

V minulosti, zhruba do roku 2005, mali hry cheaty. Bolo to bežné.

• hry boli tuhé, ale dali sa prejsť
• akurát zabralo to pár mesiacov
• pozoroval som jedného típka ako prechádzal Return To Castle Wolfestein asi 2 mesiace
• nebolo to každý deň, lebo to bolo v počítačovej učebni. Asi 3x za týždeň pár hodín. Všetko bolo vtedy pomalšie - aj internet, aj život
• kedysi boli cheaty, quick savy, trainery, návody, občas módy a uložené savy od iných ľudí
• a ja som nebol v ďalekej minulosti tak šialene unavený ako v bližšej minulosti

Cheaty som používal bežne. Pri strieľačkách to bolo bežné. Delta Force som hrával aj bez cheatov aj s cheatmi. Niektoré úrovne mi nešli, tak som si dal “takeittothelimit” alebo “iwillsurvive” a mohol som sa posunúť v kampani. Alebo som si dal nesmrteľnosť zo srandy, aby som mohol zobrať ťažký guľomet a hrať sa na Ramba. Tiež to bolo fajn v The Sims - klapaucius či rosebud na peniaze. Cheaty mali dokonca bežne aj konzolové hry, obzvlášť v dobe PlayStation 2.

Trainery sa používali pri hrách, čo nemali cheaty. Prepisovali pamäť, tak dávali nesmrteľnosť alebo nekonečno nábojov. Súčasné proti podvádzacie systémy by to asi nedovolili. Použil som to na Tomb Raidera či nejaké závodné hry. Občas sa používali priamo hexa editory na uložené hry. Alebo boli programy na úpravu uložených pozícií, čo pridalo v Diable 2 zlato, veci či skilly.

Návody boli normálne. Čítal som návody na mechaniky v Diable 2. A tiež návody na Gothic či Gothic 2. Páčil sa mi sociálny aspekt zisťovania vecí o hre a diskutovaní pri Gothicu. V súčasnosti už nie sú pre mňa hry takým zjavením ako kedysi a ani moc nepozerám návody. Tiež ma to často vôbec nebaví.

Závodné hry mi nikdy nejak nešli a keď som chcel mať v Need for Speed: Underground 2 všetky autá, musel by som prejsť celú kampaň. To by som nikdy nedal. Jasné, vypracoval by som sa, keby ma to bavilo. Ale ja som to chcel do lokálneho multiplayeru, tak som stiahol uložené pozície od nejakého típka z netu.

A boli tu bugy. V Gothicu sa dalo zabrániť smrti z pádu tým, že sa stlačil úkrok. To dalo hre nový rozmer, keď sa dalo padať z vysokých útesov a vodopádov. Osviežilo to hrateľnosť. Predsa, piaty priechod hrou…

V minulosti bolo mnoho frustrujúcich a ťažkých hier. Ale čo ja viem, prišlo mi to fajn. Doba sa ale zmenila, hry sú ďaleko viac krížené naprieč žánrami. Sekiro má dobrú atmosféru a príbeh. Chápem, že ľudia chcú ľahkú obtiažnosť. Kedysi by som nemal problém objavovať a hrať hru pol roka či aj dva roky. Ale v súčasnosti je to večnosť. Je to trochu škoda.

Aj na prvý pohľad ťažké hry sa dajú prejsť úplne ľahko, keď človek pochopí mechaniky a zákonitosti. Príklad z Kult: Heretic Kingdoms.

1. fáza 1: netuším, čo sa deje a čo je to za blbosť: nainštaloval som si slovenský Kult: Heretic Kingdoms. Absolútne som netušil, čo sa deje a havranie duše v snovom svete ma totálne rozsekali na kusy. Celkom rýchlo som to odinštaloval.
2. fáza 2: bolesť a frustrácia: myslel som si, že som s Kultom skoncoval, ale o tri mesiace ma napadlo, že to zasa vyskúšam. Tak som to nainštaloval a hurá do hry. Už som pochopil trochu svetu, prešiel som niekoľko levelov. Akurát som nepochopil mechanikám a vylepšovaniu. Spätne si uvedomujem, že to tam bolo jasne napísané, ale aj keď som pozeral na text, tak nevidel som to. Havranie duše už boli len príšerne ťažké. Strašne frustrujúce, ale tak čo. Dohral som to niekde ku golemom a nekromancerovi, ale jedného golema som zabíjal asi polhodiny a bolo ich tam 11. Nevyspatý a frustrovaný som musel uznať, že to nedám. Hru som vyhodil.
3. fáza 3: poloboh v hre: o pár rokov neskôr som to zasa nainštaloval a tentokrát to išlo ľahko. Už som pochopil ako získavať a levelovať skilly z vecí a ku koncu nepriatelia padali ako muchy. Toho golema som zabil asi za 10 sekúnd. Havranie duše boli v pohode, stačilo sa len dobre hýbať a mieriť.

Nepovedal by som, že to boli nutne fázy. Čiastočne hej, že sa mi to uležalo v hlave a tak, ale zároveň prvé dve fázy som prežil vo fakt zlom duševnom stave, takže moja myseľ a inteligencia bola dosť zastrená.

Beriem to tak, že keď som bol dlhodobo nevyspatý a vyhorený, mal som radšej oddychovať, meditovať, ísť na turistiku a tešiť sa zo života inak, než sa namáhať. Ale vtedy som bol mladý a neskúsený a bol som posadnutý maximálnou konzumáciou obsahu.

A myslím, že takí ľudia sú aj teraz a snažia sa hrať Sekira.

Zdroj obrázkov - oficiálna stránka hry: https://www.sekirothegame.com/gallery