published under license Attribution-ShareAlike 4.0 International (CC BY-SA 4.0)copy! share!
posted in category Technology & Dystopia / Digital Addiction & Information Addiction & Burn Out
posted at 23. Mar '17
Presýtenie informáciami: môj mozog horí!
Je tak ľahké presýtiť mozog vnemami. Internet, počítače, televízia a všetko, čo berie pozornosť. Sledovať naraz seriál, pozerať niečo na nete a ešte k tomu si písať s ľudmi nie je problém. Na istý čas. Avšak rob to dlhodobo a spraví to z teba kripla. Duševného.
Zistím, že mám preťažený mozog informáciami alebo trávim príliš mnoho času prijímaním informácií keď:
- cítim sa nereálne
- priznám si, že ma život vlastne nudí (a to stále niečo robím!)
- nevládzem fyzicky (ale kvôli mysli)
- veľa spím (ale ani 12 hodín nepomôže úplne zahnať únavu)
- necítim moc pocity (nie tie príjemné)
- cítim depresiu, nechuť a bezmocnosť
- závidím ľuďom, ktorí majú jednoduchý a patetický život (fakt je patetický?)
- nenávidím svet
- cítim sa tak nijako
- donekonečna, snáď každých 10 minút pozerám, čo je nové na Facebooku a iných stránkach
- postupne strácam pamäť (neviem, čo som jedol ráno)
- konzumujem čo najviac vecí - jem, pozerám čosi na Youtube a ešte k tomu browsujem iný web. A zamýšľam sa, čo budem robiť ďalej
- konzumujem veľa, ale postupne prestávam vnímať o čom všetko to vlastne je (o čom boli vlastne predošlé tri časti seriálu?)
- dostavuje sa bezcieľnosť
- jem príšerne veľa jedla - jem snáď stále počas dňa, ale vlastne ani nevnímam poriadne ako to chutí
- mám stále stisnutú riť
- obecne cítim stále stres aj keď nemusím
- v krajom prípade nastáva syndróm vyhorenia
Ako si pomáham?
- zruším multitasking, venujem sa vedome iba jednej činnosti. Takže keď jem jedlo, tak sa venujem iba jedlu. Nečítam pri tom, nič nepozerám, nestresujem sa. Som iba ja a jedlo, nič viac. A rovnako iné činnosti
- na reset hlavy tiež pomáha namáhavá fyzická činnosť, kde nemôžem zostať v mysli v multitaskovom móde, ale musím dýchať či dávať pozor na okolie. Hlavne beh a jazda na bicykli. Chôdza je moc pomalá, ale aj to sa dá
- cestovať. Vo vlaku dokážem sedieť a pozorovať z okna okolie kľudne hodiny. Fakt to dokáže utíšiť moju myseľ, ktorá sa rozhodna konzumovať všetko a čo najviac
- nesnažím sa meditovať. Nie v sede či ľahu. Ideálne v pohybe
- som sám alebo s ľuďmi/bytosťami, ktorí ma nevyčerpávajú. Ísť sa ukľudniť von so psom je ťažké - s takým, na ktorého treba stále dozerať
- venujem sa svojej mysli, novinky čítam náhodne podľa pocitu
- idem behať
- ležím a fakt nič nerobím
- uvedomujem si dýchanie a vedome sa nadychujem a vydychujem
- čítam knihu
- ticho, som v tichu
- idem do prírody alebo baru, niekde, kde na mňa nečaká rutina či bežné veci
- počúvam hudbu
- jem ľahké jedlá ako ovocie
- posilujem či cvičím
- udržujem prázdnu myseľ
- celkovo spomalím
- vedome sa nikde neponáhľam, uvoľním sa
Nestojí za to sa zodrať stresom. Mám rád, keď som uvoľnený a kľudný. To, že mi niečo unikne….čo sa dá robiť. Aj tak na tom v konečnom dôsledku nezáleží….prežijem aj bez toho.
Add Comment