Počítače a mobily ako portály do inej reality

Pár dní dozadu som si uvedomil reálnu hĺbku toho ako veľmi sú počítače a mobily portály do inej reality. Úplne inej. Doteraz som to nebral až tak vážne.

Už som tu o tom pár krát písal, o presýtenosti informáciami, zlom psychickom stave a podobne. Zas som sa rozhodol odpojiť od každodenného sledovania správ, ale celkovo všetkého, čo ma nudí, otravuje, príde upotené, depresívne a čo je zjavne písané, aby ma to nejak ovplyvnilo a pridal sa na nejakú stranu. Ja mám nejaké hodnoty a verím v republiku, osobnú slobodu a demokraciu a aj keď sa niekto oháňa demokraciou a právom a robí niečo iné, tak čo s tým.

Považujeme za normálne, že si otvoríme knihu a ponoríme sa do fantastických svetov plných kúziel či sveta plných špehov a agentov. Filmy, seriály, komixy, anime, manga, počítačové a iné hry….to je podobné. Je to únik, ale dobrovoľný. Nikto nevyžaduje, aby sa tomu človek venoval. Práve naopak, fantasy a scifi boli dlho “pokleslé” žánre, o počítačových hrách ani nehovorím.

Väčšinu fantasy kníh som musel posťahovať po internete, aj keď v knižnici boli klasické dobrodružné knihy pre deti a dospievajúcich ako Traja pátrači či Slávna päťka a občas nejaké sovietske knihy (tie boli veľmi rýchlo na ústupe). Ale fantasy podľa hier, Dragonlance, Diablo, Warcraft, Trpaslíci ba aj Zaklínač, tie tam neboli. A hry….rodičia vôbec nechápali podstatu hier a nazývali ma občas gambler. A to tie hry nemali ani mechaniky ako z kasína a mikrotransakcie. Každopádne hráči počítačových hier boli podivíni.

Ale únik od reality má aj iné formy - Youtube a televízia. Konkrétne youtuberi a rôzne podcasty. Ako nebudem zaprierať - podcasty som začal pozerať od 2011, ale fakt veľa pozeral od 2020 čo začala korona. A teraz po rokoch môžem povedať, že má to podstatný vplyv na človeka. Myslím, že ekonomika YouTube je chorá a podcasty dlhé viacej ako hodinu sú zlé vzhľadom na hospodárenie s časom, mentálnou silou a celkovo záujmom. Ale YouTube núti tvorcov, aby vytvárali videá pravidelne a zároveň sú doby kedy odmeňuje dlhé formy. Želal by som si lepšiu ekonomiku pre tvorcov. Ja najradšej konzumujem obsah nárazovo. Ponorím sa na dva týždne či mesiac do témy, potom sa vynorím a chcem ísť ďalej. Je pár tém, ktoré sledujem dlhodobo, ale aj tam si dávam občas prestávku mesiace či pol roka.

Ja nevravím, že týždenné uploadovanie podcastov je zlé, ale príde mi to časom otravné a stále o tom istom a ak sú to podcasty s hosťami, tak zaručene ma nezaujíma všetko. Tiež nemám prácu, kde by som to mohol počúvať popri (bez toho aby ma to extrémne vyčerpávalo), takže to ide z môjho voľného času. Vlastne som došiel klasicky do fáze, že mi je to jedno. Ale na druhú stranu stále každý opakuje - like, odber, zvonček, zdieľaj, komentuj a pozeraj každé video. Nemyslím si, že je to udržateľné ani na jednej strane. Ako….v konečnom dôsledku podcast, video či televízia má dávať informácie, zlepšiť náladu či proste otvoriť nové obzory a osobne obohatiť. Akonáhle to nerobí, je lepšie to useknúť. V základe je to stále len pasívne pozeranie, prípadne s komentovaním. Ale je to pasívne.

Potom sú tu doomscrollingy na Facebooku, Instagrame, 9gagu, roumingu či reddite. A iné divné boardy ako 4chan. Je to zvláštne, otvoriť si stránku, rolovať si nekonečnou stránkou, pozerať príspevky a komentáre a zobzerať sa v lepšom prípade o hodinu a pol. Nevýhodou týchto stránok je, že v základe sú tieto komunity toxické a časom je to na jedno kopyto. A čim viac to človek pozerá, tým viacej to ovplyvňuje jeho emocionálny vzťah. Ja myslím, že je v poriadku tam stráviť nejaký čas, ale stále, je to pasívne, treba držať hubu a nepísať vždy, čo si fakt človek myslí. Niekde môže, ale stále. Ja mám s týmto problém, že v podstate ani Instagram, čo by mala byť “najpozitívnejšia” sociálna sieť, tak z nej nesrší optimizmus a…autenticita. Je omnoho autentickejšie čítať výlevy ohľadom Ruska na roumingu.

Každopádne každá z nich sa časom dostane pod kožu a je to také oničom. Doomscrolling samotný berie čas a hlavne mentálnu energiu. Všetky tie videá, obrázky a komentáre musí mozog spracovať najprv vedome a potom ešte počas oddychovania a v spánku - ak je ten čas ubratý zo spánku, tak je to recept na dostanie sa to zombie módu v živote a rozhodovacej paralýzy vo všetkých oblastiach života (a vyhorenie a depresia a závislosť na stimulačných látkach). Neviem nakoľko sa to dá kvantifikovať. Odhadom dve hodiny intenzívneho doomscrollingu vyžaduje šesť hodín ticha a pokoja či spánku. A ak to robí niekto dlhodobo….musí prekonať strach a odpojiť sa. Teda ak chce pokojný a svoj život. Klasické príznaky prehltenia sú psychická vyčerpanosť, podvedomá túžba po čisto bielej izbe, púšti či snežnej krajine. Výhoda doomscrollingu - za pár hodín až týždeň sa dá urobiť si obraz o veciach, pochopiť náladu skupiny a spoločnosti a prečítať si rôzne názory. Neangažujem sa v komentároch, iba keď ma napadne niečo vtipné.

Asi by som mal spomenúť aj TikTok, ale mne ide o hlavne nabratie informácií, odhad rizík a nejaký cynický a čierny humor na zasmiatie a TikTok mi príde ako zdroj informácií pre deti a obecne mi príde moc tupý a obyčajný. Aj napriek tomu, že sa tam ľudia chvastajú či tam tancujú polonahé dievčatá. Som proste unavený. Haha, môžu ľudia hovoriť aké sú tie videá autentické, ale čo som videl, rovnaká uroveň ako pri youtuberoch. Čo ja vidím, je len túžba po pozornosti, sláve či pozeranie sa na deprimovaného človeka, ktorý sa tvári pozitívne alebo má vyslovene v paži. To sa môžem pozerať do zrkadla alebo na skoro všetkých dospelých ľudí. Ale načo? Aby som vnútorne prebral ich emocionálny a psychický stav? Ale hej, dajú sa tam nájsť fakt dobré videá.

Tiež to vlastní čínska spoločnosť a všetkými dátami kŕmia umelú inteligenciu. A to robia aj firmy v Silicon Valley a len čakám, kedy budú zápasiť čínske a americké umelé inteligencie o nadvládu nad ľudstvom. Alebo niekto bude schopný veľmi ľahko na diaľku identifikovať identitu človeka alebo aspoň jeho charakteristiky, priradiť mu unikátne číslo a keď sa bude príliš často chodiť na červenú, tak ho pošle do “prevýchovného” tábora, aby si zlepšil charakter prácou.

Potom je ešte populárny Twitch so streamovaním hier ako líg a turnajov s komentátormi, či jednotlivcov. Prípadne dievčatá s veľkým poprsím v bikinách, čo sa čľapkajú v bazéne či robia drepy, ľudia, čo len tak kecajú a odpovedajú na komentére. A iné drobné kategórie ako maľovanie, zvieratá, konferencie. Ale to radím normálne do kategórie zábava únik ako šport, pre iných to môže spadať do sveta youtuberov.

A potom je tu niečo naozaj silné a čomu sa dospelý človek ťažko vyhne - správy zo sveta, obzvlášť keď bola korona, potom konflikt na Ukrajine s Ruskom a vážne energetické a ekonomické problémy. Tvária sa ako že sú nutnosť na prežitie, ale reálne teda ma dokážu veľmi rýchlo zdeptať. Teraz som tam strávil posledné mesiace, možno rok, dosť času a už som sa naučil vidieť nekvalitne napísaný článok, ktorý je dlhý a oničom. Ale, čo deptá je propaganda, šírenie strachu a neistoty. Momentálne z ruskej strany, ale aj z únie a USA. Čo môžem povedať, že sami si musíme určiť hranice. Donekonečna počúvať rôzne a tie isté názory je otravné, pasívne a čo robím ja je, že zozbieram informácie, utvorím si nejaký názor a nefandím nikomu. Realita je krutá a ako jedinec nikoho nezaujímam. Dokonca ani náš štát nikoho nezaujíma. Preto žiť v nejakej realite vytvorenej správami je nevýhodné, pasívne a deštruktívne. Nekonečné reči nie sú činnosti.

Ale každý z týchto zdrojov je portál do inej reality a pozeranie a trávenie príliš veľa času začne ovplyvňovať rozpoloženie jednotlivca, jeho realitu a náhľad na svet. V dobrom aj zlom. Ako sa vždy sťažujem - nenúťte ma to pozerať pravidelne a budem spokojný. Ale presne to je extrémne ťažké, všetko je nastavené na to, aby človeka lákalo a rozpyľovalo a trávil tam čas a nič mu neušlo.

Zmena reality v dobrom aj zlom je úplne zjavná. Človek môže žiť v prekrásnej prírode či meste plnom kaviarní, divadiel či čo ho nápĺňa a čítať negatívne správy a bude svet vidieť temne a prestane ho to napĺňať. Na druhú stranu existujú ľudia z vojnových oblastí, ktorí hrávajú (informácia tak z 2014) World of Warcraft alebo dokonca GTA, aby si odľahčili svoje okolnosti.

Realita má mnoho tvárí a človek vidí veci rôzne podľa svojho mentálneho stavu, energie a podobne. Dokonca to poviem tak, a týka sa to aj mňa, že je nezodpodvedné sa vyčerpávať trávením času, prípadne strachom a trápením nad zlými správami. Lebo potom jedinec vidí všade len to zlé a vidí svoju budúcnosť temne a nemá silu ani chuť niečo urobiť. Hlavne sa to týka dospelých dospelých, ktorí by mali mať kontrolu nad svojim svetom. Ako mne príde extrémne ťažké sa odpojiť od všetkého toho strachu a teda trvalo mi to roky, aby to mnou tak šialene nemávalo. Hlavne to súvisí s uvedomením si toho, že vlastné vedomie tvorí realitu, ale aj vedomie si vlastných hraníc, hodnôt, schopnosti prispôsobiť sa, túžba po lepšom svete a vedomie toho, že byť ovládaný strachom nikdy nevedie do dobrého cieľa. Áno, môžem zomrieť bez hlbšieho vedomia, čo ma zabilo. Ale je to nepravdepodobné, s čistou mysľou človek vycíti nebezpečenstvo prirodzene.

Tiež myslím, že je dosť ťažké meniť zdroje informácií či návyky na internete. Zákonne človek opúšťa komunitu, ľudí, na ktorých je zvyknutý, “priateľov” a o to viac to bolí vo virtuálnom prostredí, lebo to, čo spája je nejaký záujem a neprenáša sa inde. A okrem toho každá platforma zabraňuje masívnemu prechodu ľudí inde či nejaké transporty. Trvá nejaký čas, kým si človek zas vybuduje známosti a nejakú reputáciu či rešpekt. Čo nie je problém, ak tam je vášeň a nadšenie, ale ak je to zas nejaká povinnosť, tak je to otrava.

Taktiež je veľmi ľahké si uvedomiť, ale zároveň veľmi ťažké si priznať, že nejaký obsah ma už nudí. Remeselne to je pekné, dokonca aj autentické, pozerajú to milióny či desattisíce ľudí. Ono je si to ťažké uvedomiť, keď takéhoto obsahu je teraz tona, je všade a je príliš ľahké sa v ňom utopiť. Ale to je len rozptýlenie, skutočný správny obsah spôsobuje úplne iné pocity - bezdôvodné nadšenie, radosť, videnie potenciálu, istú posadlosť a ochota stráviť s tým kopu času. Samozrejme, že sa to časom mení, takže nedá sa povedať, čo presne. Myslím, že základ je videnie toho potenciálu a ochotu do toho ísť, tá vec nemusí spôsobovať vždy vyslovene radosť. Ale radosť sa dá časom vyvolať s dostatočným oddychom a nabratím energie.

Čo napísať na záver? Áno, svet sa rúca, všade vidno obrovskú korupciu všetkého, ovládanie, klamstvá, činnosti robené v zlej viere či proste hlúposť a neschopnosť…..a čo. Ale je dôležité ako vidíme svoju budúcnosť ako jednotlivci, národ a civilizácie. Ak bude porazenecká a negatívna príliš dlho, tak to nedáme. A nebudeme prvá civilizácia, čo to nedá a ani posledná. Nepáči sa mi ako je naša krajina s takým malým sebavedomým a nechá si skákať po hlave. Ťažko uveriť, že po druhej svetovej ľudia štyri roky robili zadarmo na obnove republiky…