Nežijeme v kyberpunku

Je zaujímavé ako sme sa ako reálny svet odtrhli od starých predstáv svetov v kyberpunku z 80. rokov. Taktiež sme sa vyhli rôznym predstavám zo 60. rokov.

Sci-fi knihy z týchto období a žánrov mi prídu super, obzvlášť Gibsonove knihy, Asimov, Heinlein rôzne sci-fi poviedky (Alien Sex, sovietske poviedky).

Poslednú dobu sa veľmi hovorí o Cyberpunk 2077.

Cyberpunk 2077 - I make my own rules, zdroj - cyberpunk.net

Niektorí ľudia dokonca vravia či píšu, že žijeme v kyberpunku. Nesúhlasím z tým. Skôr sa blížime k svetom v dystopických knihách a hrách ako Dreamfall: The Longest Journey či nejakej knihy a poviedky od Cory Doctorowa, napríklad The Things that Make Me Weak and Strange Get Engineered Away, Deus Ex alebo Ghost in the Shell. Alebo ako sa vraví dneska, žijeme v špicľovacom kapitalizme.

Hlavný rozdiel oproti kyberpunku je pár vecí:

• pospolitosť medzi ľudmi je malá - svety v kyberpunku sú drsné, ale ľudia držia spolu. V kyberpunku ľudia pôsobia viac uvedomenejšie, spokojnejšie a pokojnejšie.

  Trávia veľa času vonku a majú mikrokomunity a rôzne skupiny. Naše mestá sú vonku vyľudnené a málo ľudí trávi von na uliciach a úprimne - ja ani nepoznám svojich susedov. Myslím že oni ani nechcú byť poznaní. Oco poznal mnohých susedov už len kvôli tomu, že robili spolu v jednej fabrike. Ale ja robím v pidi firmičke, takže to nehrozí.

• technologická závislosť - hackeri v kyberpunku dokážu nahackovať zariadenia, ktoré robia to, čo chcú oni. Naša realita je o dosť biednejšia, kde naše mobily a telky a inteligentné váhy nás špicľujú.

  Nedá sa utiecť. Už samotná mobilná sieť umožňuje sledovanie polohy užívateľa cez systém buniek. Android má zabudované špicľovanie hlboko v sebe a aj tie najjednoduchšie Androidové aplikácie posielajú telemetriu kdesi do paže a analytiky do Google Analytics či Facebooku. Všetko ma prednastavené ukladanie vecí do cloudu a treba na niekoľkých miestach to pozakazovať.

  Vrchol snahy o nezávislosť je nahodenie nezávislej ROMky do mobilu ako lineageOS, Replicant a postmarketOS.

  Potom vynechať všetky aplikácie od Googlu ako mapy, gmail a Play Store. Časť aplikácií aj keď nainštalovaná cez .apk súbor alebo z iných obchodov nepôjde, lebo používajú nejaké API od Googlu. MicroG to asi nerieši. Treba sa uspokojiť s aplikáciami trebárs z f-droidu.

  Ale myslím, že tu nie je veľká snaha o samostatnosť. Komfort je sakra nižsí bez Play Store a to nevravím, že mnohé aplikácie kontrolujú či nie je mobil nahackovaný a rootnutý. Však aj na aktiváciu Play obchodu na linegeOS treba vyplniť nejaký formulár pre Google a ten vygeneruje nejaký aktivačný či verifikačný kód.

  Ako bankové aplikácie nie sú nutné, lebo idú (no, mali by) aj cez web. Ale čo všetky tieto uzavreté skurvené komunikačné platformy? Sa denne stretávam s tým, že “mám iba Whatsapp”, “mám iba Messenger”, “mám iba Telegram”. Telegram funguje síce s neoficiálnymi aplikáciami, ale vyžaduje potvrdenie telefónneho čísla.

  A hlavne - všetko sa mení tak rýchlo. Načo nahackovať mobil a stráviť s tým 2000 hodín, ked o rok bude zastaralý?

• všetko je také plytké a nereálne - nevravím, že svet je iba zlý a škaredý, ale ako jedinci si žijeme vo svojom myšlienkovom väzení a rutine, oddelení od ostatných. Nejak prežiť deň. Nie je tu taká spontánnosť a ozajstná zábava. Akože vrchol zábavy pre dospelého človeka je sa ísť opiť do krčmy či objednať si nejakú vec z netu.

  Nie je to život plný prekvapení, zmyslu a zábavy. Aj v kyberpunku sú tie beztvaré masy, čo makajú od nevidím do nevidím. Ale tak si môžeme vybrať, nie?

  Prvou vecou ako sa oslobodiť zo svojho väzenia je si uvedomiť, že v nejakom sme.