Nemý v online svete

Už asi 5 rokov na sebe pozorujem, že sa mi chce na internete interagovať s ľuďmi čoraz menej. Nemôžem sa prinútiť na niečo reagovať, lebo mi to príde ako zbytočné a mrhanie energiou a časom. Načo reagovať na ľudí, ktorí čakajú na zámienku na hádku, píšu hlúposti a myslia si, že majú naisto pravdu alebo sú pomätení? Nech si píšu blbosti a spolieham sa na iné osoby, aby im povedali akí sú kokoti a že otravujú celú komunitu. A to je ďalšia vec - necítim sa byť súčasťou žiadnej komunity. Len sa tak zakrádam v tieňoch a len pár krát do roka vyjdem na svetlo. Som ako zvieratko, čo si žije vo vlhkej pôde pod kameňom, číta komentáre, ale reaguje iba keď mu niekto odvalí kameň alebo sa vyjde pozrieť von.

Isto to súvisí aj s tým, že sa aj v živote cítim tak nijak, ako keby som opustil jedno miesto a ešte nedošiel do ďalšieho, tak mám takú zvláštnu náladu. Ale zas mi vôbec nepridáva na nálade, keď sa snažím čítať všetky správy a komentáre. Naučil som sa rýchlo prelietavať a čítať len to, čo vyzerá, že mi niečo dá. Ako ja čítam komentáre aj pod YouTubovými videami aj pod článkami. Vždy sa dá nájsť niečo zaujímavé. Existujú miesta, ehm techpowerup.com, kde je celkom normálna komunita. Ale na takej gsmarena.com sú komentáre často žumpa.

Aj internet sa zmenil a ľudí, ktorí sú hladní po znalostiach a rozširovaniu obzorov je už len nepatrný zlomok. Internetu človek neunikne a je tu 85% obyvateľov. A je to presne o tom, pred čím som unikal v strednej škole. Súboje o dominanciu, lezenie o rebríku až na vrchol pozornosti a slávy, drámy, pózy, šľapanie po iných. Nevravím, že som to tiež neskúsil, ale nikdy ma to nebavilo a nikdy som do toho nezapadol. Problém je v tom, že dlhodobo je to nuda a vôbec sa necítim nejak ušľachtile.

Časom mi prestalo vadiť, keď niekto nemá pravdu a ani necítim ohrozenie z toho, že je toľko ľudí tak mimo. Akceptoval som to. Čo sa stane, to sa stane. Som príliš malý a slabý, aby som sa trápil realitou iných ľudí. A aj keby, majú právo žiť a robiť si hocičo, pokým neohrozujú spoločnosť alebo nezasahujú do slobôd iných jedincov.

Keď mám byť nemý, tak budem. Stále mám aspoň jedno miesto, kde si môžem písať - tu v mojej malej bubline.

---

Ale ako by som definoval, čo je hodné reagovania a čo nie? To je ťažká otázka a tu budem veľmi generalizovať a zvýrazním zlé vlastnosti skupín. Rozdelil by somt o zhruba takto:

Hodné interagovania:

• vtipné shitposty a trashtalky
• konštruktívne komentáre
• donekonečna neopakované vtipy
• historky
• uletené veci
• skúsenosti
• niečo kreatívne a pozitívne - asi hocičo, čo neposobí falošne a letargicky

Nehodné interagovania:

• komentáre nevedúce nikam - príspevky, pri ktorých mal dotyčný pocit, že má povinnosť reagovať, niečo napísať, ale príspevok nemá energiou, ktorá ho podkladá. Typicky obhajovanie niekoho v štýle princa na bielom koni, návrhy na riešenie situácie o ktoré nikto neprosil, nejaké morálne príspevky, že sa to nepatrí a nemalo by sa to robiť. Akonáhle na to zareaguje niekto ďalší, tohto totálne rozbije a ďalšiu reakciu pravdepodobne nedá alebo v štýle myslel som to dobre či chcel som len dobre

• príspevky od ľudí, ktorí sú uplne mimo - aj v reálnom živote sú ľudia, s ktorými sa nedá komunikovať a vôbec si s nimi človek nerozumie, typicky:

  • ľudia, čo pôsobia sfetovane - vytrhávajú z kontextu a pridávajú k tomu vlastné teórie. Keď prehrajú diskusiu, napíšu niečo v štýle “príliš to riešiš”
  • ľudia, čo vlastne ani nepočúvajú o čo ide - pôsobia ako veveričky na kofeíne. Citiť z nich, že ani nevedia, prečo reagujú. Ja by som ich zaradil do energetickych upírov, lebo reagujú len preto aby interagovali s ľuďmi a vysávali im energiu
  • politickí zaslepenci - SJW, BLM, súčasná marxisticko-leninistiká lavica - extrémne otravní ľudia, ktorí nakoniec vyvolajú vo mne pocit viny, za to, že som beloch a tým pádom mám mega ľahký život. Vnútorne nevyrovnaní, vodvocia hnutí sú pokrytci a stúpenci fakt veria, že spasia svet. So sociopatmi je zbytočné interagovať a komunistická mládež sa dokáže o seba postarať. Ja chápem, prečo chcú zmenu. Beriem ich ako ničiaci prúd, ktorý je tak nejak prospešný, ale nie je to môj boj
  • ľudia, čo veria iba v to, čo vidia - prvým chýba predstavivosť a uniká im fakt, že všetko je najprv hypotéza, pokým sa nepotvrdí alebo sa nepostaví zariadenie, ktoré to potvrdí. V podstate sú odkázaní na prehrábávanie sa v zaostalých názoroch - a pôsobia skostnatelo, niečo ako starší típci s Billa igelitkou, ktorí nosia oblečenie z 80-tych a 90-tych rokov. Majú pravdu, ale za akú cenu?
  • ľudia, čo bezmedzne veria v autority a vedcov - vidíme na situácii s koronou, kopa zaslepených ľudí, čo bude opakovať veci od autorít a vedcov s tým, že to je absolútne pravda. Pravda, ktorá sa mení každého pol roka. Nechápu, že vedci sa tiež môžu mýliť a veci sú komplexnejšie, než sa zdajú
  • ľudia, čo bezmedzne neveria v autority a vedcov - no, zo snahy o komunikáciu s nimi vyjde človek ako debil
  • ľudia, čo netušia o čo ide - často deti a tínedžeri - pri týchto nemám až taký problém reagovať, ale neviem, príde mi, že to ide do vetra. A potom ľudia ako vidíme pri krypte a NFT - chcú zbohatnúť, netušia ako to funguje a napíšu/zopakujú všetko, aby udržali hype a tlačili si nejakú agendu
  • falošná pozitivita - súvisí so SJW a cancel culture - ľudia, čo propagujú pozitivitu, ale reálne tomu neveria alebo to tak necítia a sú duševne prázdni. Neviem, či sa snažia o zmenu nekonečnou afirmáciou, držia výhodnú pózu pred spoločnosťou alebo chcú byť populárni a strhávať na seba pozornosť. Blbé je, že tú pozitivitu nepodložia energiou, ale nedá sa tak rozbiť ako pri “komentároch iducich nikam”. Vždy sa nájde dosť ľudí, ktorí sa zastanú danej osoby a obecne načo sa unúvať niečo písať svoj názor, keď o to nikto neprosil
  • noobovia - ľudia, ktorí sa práve dostali na internet a zistili, že si môžu písať, čo chcú a nikto im nerozbije hubu, iba dostanú ban. V súčanosti často ľudia z tretích krajín
  • zvyšok - iné druhy egomaniakov, spasiteľov, haterov, trollov, grieferov, edgelordov a fanboyov

Zoznam určite nie je kompletný a vôbec nie úplne presný, ale dá sa z neho odvodiť obecný princíp, ktorý používam. Cieľom je udržať si nejakú vnútornú rovnováhu a hladinu dobrej nálady. Tiež nesúhlasím s cenzúrovaním a mazaním, pokým to nepresiahne zákony, neznechucuje a nie je príliš mimo tému. Však je to odraz doby, v dobrom aj zlom.

Vlastne som si spomenul, že existuje bestiář českých diskuzí zo zhruba 2008, ale je z nejakého dôvodu iba vo forme ebooku a za registráciou. Ale vidno, že je už starší - ľudia už nepíšu pod články prvý.