Nakoľko si môžu sukromné sociálne siete robiť čo chcú?
Často čítam v diskusiách po internete ako, že sociálne siete sú súkromné spoločnosti a môžu si robiť čo chcú, mazať čo chcú, odoprieť prístup komu chcú. A ja im rozumiem, pokým ide všetko hladko, nie je prečo sa trápiť. Tento prístup je krátkozraký a úprimne, rád by som ich poslal za to do riti.
Poslednú dobu zažívam dni, kedy sa nemôžem prihlásiť do Instagramu. Nepíšem tam žiadne pičoviny, nesťažujem sa na citlivé témy, nenasieram alebo neurážam ľudí, len pozerám nové príspevky a raz za uhorský rok tam niečo pridám. Doteraz som vôbec nepoužíval aplikáciu ani na mobile, iba mobilný Firefox, a aj keď som každý týždeň mazal históriu a cookies, vždy mi opätovné prihlásenie normálne fungovalo. Tak mesiac dozadu mi nešlo sa prihlásiť asi dva týždne a netuším prečo. Stále som videl generickú hlášku, že skúste neskôr.
Teraz, ako som prešiel na nový mobil, tak sa mi to stalo znovu a už je to viac ako dva týždne. Mnohí si predstavujú, že kontrola prístupu je viac menej dokonalá a férová alebo aspoň sa dozvie, v čom je problém alebo sa niekomu dovolá. Ani náhodou, zjavne som trafil nejaký algoritmus, čo vyhodnotil, že som bot. A tým som skončil.
A s tým mám problém. Je to nefér, nedá sa nikomu dovolať, lebo je to “zadarmo”, všetko obsluhujú boti a ľudia sú snáď iba moderátori, ktorí pracujú v tieňoch a pozerajú sa celé dni na príšerné veci. Vidím len “There was a problem logging you into Instagram. Please try again soon.”.
“Ale sú súkromná spoločnosť, môžu si robiť čo chcú….”.
Nie, nesprávajú sa férovo. Zneužívajú sieťový účinok, naliali do marketingu miliardy dolárov a zásadne nespolupracujú s ostatnými sieťami. A ľudia sú tam kvôli jednoduchosti a tomu, že sú tam iní ľuda. Kým sociálne siete nie sú životným právom alebo nutnosťou, platí, že už sa ľudia neobťažujú zdieľať fotky či veci, čo robia a predpokladajú, že ak mám záujem, tak si pozriem ich kanál. Z tohto pohľadu majú sociálne siete zodpovenosť a tým, že sa dobrovoľne stali súčasťou komunikácie spoločnosti ako takej, majú morálnu povinnosť sa správať istým spôsobom. A ešte k tomu my im platíme svojimi údajmi, energiou a časom. Tým chcem povedať, že je to obojstraný vzťah, nie jednostranný ako sa snažia niektorí jedinci naznačiť. V podstate sme prijali hranie podľa nejakých pravidiel a ak prestávajú platiť, čo to znamená? Dáva mi to potom právo zničiť Instagram, aby som odtiaľ oslobodil ľudí a mohol sa s nimi zasa spojiť? Alebo to akceptovať a časť stratiť, lebo nie sú inde?
Ale v konečnom dôsledku je to väčšine ľudí jedno, lebo väčšine to funguje. Faktom je, že len tak 5% populácie sa vyžíva v počítačových technológiách. Nemám im úplne za zlé, že nechcú tráviť čas inými, menej pohodlnými, riešeniami. Mnohých nezaujímajú možné prípady ako je môj. Len nech sa potom netvária, aké je to všetko prístupné a všade sú dúhy a jednorožci. A čo to znamená pre mňa? Neviem, je tam hodnotný obsah, ktorý sa nedá pozerať anonymne. Budem to musieť prečkať. Ja bez toho prežijem, len ako písať ľuďom, že čo nové a väčšina sa bude tváriť ako keby som prišiel z minulosti?
Toto sa mi nestalo prvý krát, asi pol roka som sa nemohol prihlásiť na Facebook, lebo tiež niečo vyhodnotilo, že som bot či čo a proste mi zablokovali účet. Asi som sa nesprával dosť sociálne. Ale po nejakom roku či dvoch som sa tam znovu zaregistroval na rovnaký email bez problémov a účet (naozaj minimálny bez profilovky a priateľov) funguje až doteraz….asi, už som tam asi rok nebol. Tiež sa mi stalo raz s PayPalom, že asi rok a pol sa mi tam nešlo prihlásiť, lebo som zadal čislo ako 09xy a roky to fungovalo. Jedného dňa čosi zmenili a už mi to nevedelo doručiť overovaciu SMS, lebo dojebali úplne formát čisla a posielalo to kdesi úplne inde.
Mal by som takéto veci riešiť? Stojí mi to za to? Nie. Môžem jebať. Nemám na to energiu a ani ochotu venovať tomu toľko času. Všetko nasvedčuje tomu, že si robia čo chcú a popoťahovať sa dajú tak súdmi. Stále nechápem ako sme zasa vytvorili konštrukty, ktoré sú analógiou byrokracie.
Moja záchranná sieť spočíva v rôznych slobodných sieťach, kde sa môžem spoľahnúť, že ma odtiaľ nevykopnú alebo sa presuniem inde. Je dôležité mať nejaký domov.
Add Comment