Mraky

Ako každý deň som sedel na lavičke pri ceste a pozeral sa na husté mraky, ktoré boli široko ďaleko kde som sa len pozrel. Mraky hore, mraky dole. Niekde dokonca boli mraky tesne nad zemou. Mnohé sa líšili povrchom, tvarom, farbou a koľko prepúšťali svetla. Špecialisti mali dokonca pre ne rôzne pomenovania.

Koľko sa toho zmenilo za posledných pätnásť rokov. Dnes tu sedím a pozerám na mraky. Keď som bol malé dieťa, pozeral som na čisto modrú oblohu, kde mraky vôbec neboli. Prisadol si ku mne starec. “Dobrý deň prajem”, povedal. “Chýba mi modrá obloha”, váhavo som mu povedal.

“Hm, hm”, povedal starec. “Ba hej, aj mne, ale ani modrá obloha tu nebola vždy. Keď som bol malý, existovala iba temnota. Obloha asi jestvovala, ale bola temná. Vtedy bolo vidno iba hviezdy. Život bol pomalý, zvykli sme sedieť v temnote a pozerať na nočnú oblohu. Svietili sme si fakľami a umelými svetlami a borili sme sa v nekonečnom bielom snehu a všade boli roztrúsené ľadové útesy.”

“To muselo byť. Ani si to neviem predstaviť”, povedal som.

“Vskutku. Nie si už dieťa a predsa si pamätáš len svetlo. Narodil si sa na dobrom mieste. Svetlo začalo prichádzať postupne. Objavili sa svetlejšie hviezdy. Behom pár desiatok rokov prišlo to, čo dnes voláme slnkom. A nespočet malých sĺnk. Ba aj svit hviezd zosilnel. Občas ma až z nich bolia oči. A sneh a ľad zmizli, roztopili sa a teraz máš z nich rieky…a mraky.”

“A prečo existujú mraky?”, opýtal som sa.

“Učenci našeho sveta si to vykladajú, že sa niečo zmenilo vo vesmíre. Zrazu nestačila modrá obloha, slnká a hviezdy. Vraví sa, že pretože nie je dosť miesta na všetky hviezdy a slnká a tiež, že treba veľa schopností na vytvorenie, tak vznikli mraky. Tie závisia od sĺnk a hviezd, ale zároveň sú oddelené. Astrológovia ti dokonca môžu povedať, ktorý mrak súvisí s ktorým slnkom a hviezdou.”

“Pochybné vedy. Príde mi, že sme vydaní na pospas vesmíru. Aj keď vieme, čo s čím súvisí, tak nemôžeme s tým nič urobiť.”, ozval som sa.

“Väčšinou nie, je len málo osôb, ktoré niečo dokážu. Ale občas sa objavia také fraktály energie, akési artefakty. Tie sa dajú využiť k tomu, aby si rozohnal oblak alebo aspoň narušil jeho štruktúru. Je tu stále spústa jedincov, ktoré nemajú radi mraky. Ba ani slnká. Dokonca sa vzácne vyskytne príležitosť zničiť alebo poškodiť slnko alebo hviezdu.”

“Ani neviem, čo si o tom všetkom myslieť. Všetko sa objavuje tak rýchlo. Aj mraky sa teraz začali meniť.”, povzdychol som si.

“To je pravda. Zvyklo byť, že keď sa človek pozrel do mraku, tak videl iba zopár oblôh s pár hviezdami. Neskôr ich začali byť desiatky a teraz stovky. V niektorých nažltlých mrakoch sú tisíce oblôh s jednou hviezdou, ktoré neustále vznikajú a zanikajú. Učenci dokonca videli oblohy a mraky, ktoré nie sú modré a majú akési hmloviny namiesto sĺnk a hviezd!”

“Neuveriteľné! Želal by som si, aby som ich mohol aspoň raz vidieť. Ale kráľ zakazuje, aby sme odišli z kráľovstva. Takže budem tu do konca mojich dní.”

Starec mi pošepol: “Veru tak, kráľ by stratil moc, keby si odišiel. Je nemožné odtiaľto odísť, pokým neskončí svet. Jestvuje veľa svetov a môžeš ich vidieť keď zavrieš oči a predstavuješ si ako cestuješ preč. Keď budeš na hranici, vypýtaj si tam sprievodkyňu. Tá ťa prevedie rôznymi svetmi. Budeš vedieť, že je to ona, keď s ňou budeš cítiť akési spojenie a spriaznenosť.”

Starec sa zdvihol a pomaly odkráčal. A ja som sa začal tešiť na prichádzajúci odpočinok…