Kam kráčam

I don’t want to be adrift anymore. I want to be where I’m needed the most. - Zoe Castillo, Dreamfall

[To Zoë] You’re stuck in life, like driftwood in a river. You lack direction. You lack faith. - White Dragon, Dreamfall

Konečne som sa odvážil napísať tento článok. Kým minulé dva roky som bol vyslovene frustrovaný zo života, tento rok bol taký…iný. Ale zároveň podobný predošlým. Stále riešim to, kde chcem zapadnúť vo svete. Stále riešim staré problémy ako päť či desť rokov dozadu. Ale teraz je to z trochu slobodnejšej pozície. Rozhodne pomohlo, že som sa stal minimalista a vyčistil si život.

Existujú v mojom živote veci, v ktoré som prestal veriť.

Napríklad čo s FOMO (fear of missing out)? Doteraz som si myslel, že chcem byť informovaný, aby som mohol zostať nad vecami. Dnes už o tom nie som tak presvedčený, lebo to zjavne nefunguje. Nie som nad vecami, práveže ma to ubíja a zabraňuje mi to žiť plný život. Ja túžim žiť naplno.

Zvykol som si robiť srandu z ľudí, čo čítajú novinky.cz či aktuality.sk a hádajú sa s ľuďmi v nekonečných diskusiách. Dopĺňajú si tak denný negativizmus a nasratosť.

Začínam si uvedomovať, že technologické novinky (a tie na to naväzujúce ako obchodné a patentové vojny, životné prostredie, spoločenské problémy) sú o tom istom. Nejak som unavený nekonečným čítaním a mám túžbu proste tvoriť. Písať tieto blogposty, programovať aplikácie, ktoré uľahčia a zlepšia život. Vyjadriť sám seba.

Ale na to potrebujem useknúť ten hlboký negativizmus, ktorý ma zasahuje, keď čítam tie správy. Lebo nejde len o ten čas, čo strávim čítaním, ale aj ten čas rozmýšľaním, zaraďovaním si informácie a hľadanie ako sa k tomu postaviť. Alebo priamo mazanie z mysle, lebo “aj tak s tým nič neurobím”. Toto zaberie ďaleko viacej času.

Kým očakávam, že nebudem useknutý úplne od sveta, že niečo ku mne presiakne. Ale bude to minimum. Proste ma nezaujímajú už ani také dôležité informácie ako reorganizácia Free Software a tak. Nejak nemám záujem zaujímať sa o iných ľudí cez pol zemegule, keď ich ani nepoznám.

A vlastne ani nepotrebujú odo mňa nič. To je to hlavné. Si poviem “hm, okej”. Sú to ich problémy, čo si musia vyriešiť sami. V istom zmysle je zaujímavé pozerať ako to vyriešia, ale je to povinné? Nie.

Čo je dalšia vec. Čítať novinky pravidelne som sa rozhodol zhruba vtedy, keď mi ušli protesty ohľadom softvérových patentoch v 2004. Ale vtedy tiež bola doba iná. Vedel som málo, všetko mi prišlo nové a rýchlosť procesorov a grafík sa dvojnásobovala každých 6 mesiacov. Do komentárov prispievali ľudia od ktorých som sa mnoho dozvedel.

Naozaj som sa po prečítaní cítil vnútorne obohatený. Ale teraz? Nie. Už si ani nespomínam, kedy som sa tak cítil.

Je dôležité sledovať vývoj technológií obecne, ale to môžem urobiť raz za rok. Aj tak sa to rýchlejšie neposúva. A okrem toho ja som zvykol byť človek, čo sa ku cool technológiám dostával náhodne. Takže sa nebojím, že zúfalo zastarám. Teda bojím, ale rozhodol som sa to risknúť a s tým strachom žiť.

Priznám sa, že som veľmi sklamaný kam toto hyper prepojenie došlo. Ale zároveň si uvedomujem, že toto všetko je priemer vedomia pripojených ľudí.

Som ochotný si žiť v mojej veselej bubline reality a nezaujímať sa podrobne o iných ľudí, ani čo sa deje. Aj keď by som uvítal obohacujúce príspevky od ľudí, čo sú myslením a cítením nado mnou. Lebo ja viem, že som v istých ohľadoch dosť hrubý a nedospelý, ale nevidím to.

Ale to sa nejak vyrieši. Ako to býva - keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde.

Ak tento krok neurobím, tak viem, že zomriem vo vnútri. A nikdy nebudem pripravený, lebo moja mysel bude prehltená a paralyzovaná. Nikdy sa nestanem najlepším programátorom a veselým uvoľneným dospelým človekom.

Dobré video ohľadom FOMO je od Teal Swan.