Je to moja vec, kde vyplýtvam svoj život

Hell, it’s my own life. What I waste it on is my own damn business. – Batou

Sakra, je to môj vlastný život. Na čo ho vyplýtvam, to je sakra moja vec. – Batou

Ak som niečím v poslednej dobe naozaj unavený, tak sú to všetky tie rady a propaganda ako by som mal žiť a čo robiť.

Som sakra unavený zo všetkej tej reklamy a šialenej komerčnosti sveta. V zásade v tom nevidím nič zlé a vlastne pár rokov dozadu som to podporoval. Ale časom som si všimol, že všetka tá sláva, všetky tie drámy je len pozlátko, falošná vec, ktorá má udržať pozornosť más.

A to sa napríklad týka hernej scény League of Legends. Lolko má najrozvinutejšiu ešportovú ligu, čo som kedy videl a udáva tak smer.

Ale neviem, pár rokov dozadu som to prestal aktívne pozerať a keď na to pozriem teraz, tak príde mi to moc vážne a prázdne. A zo vzťahov hráčov robia drámu. Alebo dojímavé príbehy, ktoré sú až príliš dojímavé.

Celkovo som unavený z vymyslených drám nielen v LoLku a ešporte, ale aj v sociálnych sieťach, obchodoch, reklamách, propagande, filmoch, internetových komunitách a novinkách.

Som z toho tak unavený, že to mám tak v piči, že sa nehodlám na tom zúčastňovať. Radšej sa izolujem od týchto vecí a budem si žiť svoj ozajstný život. Možno veci a činnosti nebudú také dokonalé, ale budú moje.

Nehodlám sa izolovať úplne, ale ja len neznášam, keď sa musím donekonečna pozerať na iných ako robia veci a nerobím to ja.

Donekonečna pozerať fotky na instagrame o cestovateľoch, fit ľuďoch a svojich priateľoch je úplne iné než naozaj cestovať, naozaj cvičiť a naozaj stretávať svojich priateľov osobne alebo si s nimi písať. Jasné, nepôjdem pozrieť jazero Titicaca v Južnej Amerike, ale hocijaký výlet vlakom stojí za to. Vlastne aj výlet po meste občas stačí, ak sa prepnem do cestovateľského módu. Alebo cvičenie - nedám 150 kilo na deadlifte alebo 40 klikov, ale aj patetických 8 klikov na kolenách je cennejších než hocičo videné.

Áno, riskujem, že si vyplýtvam život. Prípadnú slávu a kariéru neberiem ako cieľ, ale ako výsledok ozajstného života.

Ak sa neskôr obzriem späť na minulé roky a poviem si “to bola parádna doba”, tak nebudem ľutovať. Možno nebudem mať dom, rodinu, peniaze, kariéru, moc, vplyv či majetok. Možno hej. Ale odmietam byť ich otrokom.

Tak som sa nakoniec dokopal k tomu, že tento článok zverejním, lebo celkom so sebou bojujem. Napríklad je pre mňa ťažké jesť pred piatou večer a preferujem vitariánske jedlo. To ma celkom vylučuje z kultúry klasických obedov a raňajok. Ale funguje to, funguje.

Nejak som prestal riešiť, čo a kedy by som mal jesť a čo nie. Riskujem, že si idem svojou cestou? Hej, ale neberiem to už nejak dramaticky. Ale nie je mi to jedno a musím sa sebovládať. Ísť si svojou cestou je ten skutočný život.