Nereálne denníky: Hradba medzi mnou a inými a mnou (4)

Ach jaj, zasa ďalší deň.

Jednou z vecí, ktorú som zo začiatku považoval za nutnosť a potom sa v nej vyžíval bolo stavanie hradby či steny medzi mnou a inými ľuďmi. Cieľom bolo: minimalizovať výdaj energie, zistiť kto presne som bez spojenia s inými ľuďmi a tiež vytvoriť si súkromie, lebo vonkajší tlak ma prinútil hanbiť sa za to, kto som.

Čo je výsledkom? Stratil som spojenie s ľudmi, ale aj sebou. Zostalo len utrpenie, slabosť, osamelosť a nemohúcne pozorovanie ako ubieha život a nemôžem s tým nič robiť. Koľko krát som si povedal, že toto leto bude fakt super a potom leto ubehlo a nič. Ledva som vyšiel von, lebo ma nič netešilo.

Pritom by som najradšej neviem, behal so sústavne stoporeným penisom od vzrušenia zo všetkých letných adrenalínových dobrudružstiev.

Myslím, že keby ma niekto priamo osobne kontrontoval, čo si píšem do denníka, tak prvou reakciou by bolo stiahnutie sa do svojej ulity. Ale teraz som už v nálade, že mám naozaj v paži, nemám čo stratiť a jednoducho to musím napísať. Oproti minulosti sa už nevzdávam svojich názorov, keď sa niekomu inému nepáčia. Práve uzavretie do seba chráni moje názory, keď len začínam sebe veriť. Tak som musel chrániť zo začiatku veľa vecí - obzvlášť moju lásku v veľkým priestorom a vegetariánstvo. Teraz už je to ľahšie, lebo si verím ďaleko viac.

A tak som stratil spojenie so sebou a inými až na malý kúsok. Je to utrpenie, pozorovať ako ubieha život a ja v plnej depresii ledva prežívam. Veľké utrpenie. Na druhú stranu naučil som sa vnímať energiu tela, čakry. Tiež som zistil, že myšlienky a pocity nemusím brať osobne. Nemusím sa s myšlienkami stotožňovať a plniť všetky. A nemusím konať na základe pocitov impulzívne a ničivo. Alebo horšie, všetko to potlačiť. Treba sa uvoľniť a nechať to plávať. Pocit ukáže, čo je dôležité a čo je bordel. Tiež som si uvedomil energiu skrytú za každým slovom a činom.

V istom zmysle sa stále bojím sám seba a desím toho, čo dokážem vytvoriť. Ale ešte viac sa desím všedného a úmorného života. Ja túžim len ozajstne žiť…