Čo robí dospelý muž?

Posledné mesiace si uvedomujem, že som dospel. Dospel do takej miery, že sa cítim dospelý. Oproti poslednému desaťročiu som málo unavený, frustrovaný, deprimovaný, výčerpaný, málo zaseknutý v živote a už sa ani necítim ako v nikdy nekončiacej nočnej more a život nepripomína nekonečné veslovanie, nekonečný krysí závod alebo nekonečné presekávanie sa hustou a temnou džungľou.

Čo ale robia naozaj dospelí muži? Ktorí dospievajúci a dospelí muží nie sú naozaj dospelí? Čo vidím naokolo:

• nezdravo submisívny vo vzťahu, “áno, miláčik človek”
• nezdravo dominantný vo vzťahu, “egomaniak”
• “slobodný típek”, čo má ale sebazničujúce sklony, aby zapadol do spoločnosti
• típek, čo sa nezdravo pred svetom chyľuje ku koníčkom
• nolifer, “hráč”
• “típek nechcem nič riešiť”, ale život rieši ich
• temné zjavy v krčmách a herniach
• rodinný poskok

Všetko toto….to nie je život. Skôr mi to pripomína moje obdobie, keď som bol vnútorne mŕtvy a nolifoval. Dokonca ľudia na 9gagu si z toho robili srandu, že “dead inside”.

Definícia dead inside podľa urbandictionary.com od užívateľa Mr. Sparda:

When your so depressed you dont care about anything anymore and become dead on the inside thus dead inside, its pretty much another way of saying clinical depression

Keď si tak deprimovaný, že sa už o nič nezaujímaš a stanes sa mŕtvym vo vnútri, preto označenie vnútorne mŕtvy, je to v podstate iný spôsob označenia klinická depresia

Ale toto všetko je už preč. Som slobodný. Nevravím, že to odoznelo samo. Už štyri roky si upratujem život. Minulý rok som si videami nabil do hlavy, že túžim naozaj žiť a musím naozaj urobiť zas ďalšie zmeny v mojom živote. V podstate som si deprogramoval myseľ od temných vecí, ktoré mi už v živote nefungovali. Stále som nolifoval? Áno. Ale zároveň som už pokladal základy nového života a odstraňoval staré, veľmi zničujúce princípy, ktoré som používal v mojom období “vojny proti sebe”. Ale tiež neproduktívne princípy, ktoré propaguje okolitý svet.

Som absolútne slobodný? To asi nie, vždy je ďalšia úroveň. A začínam od začiatku, takže ešte potrvá istý čas dosiahnuť úroveň zdravia, sily a otvorenosti, čo chcem. Ale cítim sa dosť slobodný oproti minulosti. V čom je to iné? Moja myseľ, telo a pocity sú kľudné. Cítim radosť a chuť do života. Ale tú ozajstnú čistú. Spätne rozumiem, prečo som si musel prejsť takým ťažkým dospievaním. Nikdy by som nedosiahol tohoto stavu, keby som neprežil a neovládol zničujúce princípy, ktorými žije spoločnosť. Ako…stále mám dni, kedy porobím zlé veci, príliš ponocujem, príliš sa pretrénujem, som priliš za počítačom, robím veci, ktoré nechcem, ale ostatní chcú alebo jem príliš nezdravo. Ale už mám v sebe takú automatickú korekciu týchto vecí. Priznám si to, uvedomím a zmením správanie. Už nemusím bezmocne zatínať päste a pozerať sa ako to robím a nič s tým neviem urobiť.

Už keď som mal 17 rokov, tak som túžil byť slobodný. Nevedel som ale presne, čo to znamená a ani ako to dosiahnuť. Len som hral počítačové hry ako Gothic a tam bol hlavný hrdina samozrejme slobodný a robil si, čo chcel. Dosiahnuť niečo také v reálnom živote, ale trvalo veeeľmi dlho.

Ale zas tá možnosť žiť a tvoriť podľa vyššieho seba. Hádam, že to je to, čo robí dospelý muž. Je slobodný a počúva svoju dušu.