Čo kurva robím so svojím životom?

Dospelosť je tak skurvene neznesiteľná. Za posledné roky nie je deň, aby ma to nesralo. Všetky tie očakávania, povinnosti, zvyky. Jebať.

Boha, najlepšie sa snažiť prispôsobiť a žiť tak skurvene deprimovaný život ako ostatní. Nikto, nikoho nevidím v takom stave, po akom túžim. Mocný, silný. Divoké oči. Nespútanosť.

Všade cítim a vidím len osobné väzenia.

Čo mi zostáva? Dúfal som, že to od niekoho skopírujem. Ale nejde to. Jebem na to, urobím to sám. Nech to už dopadne ako chce. Nie je to prvý krát, čo by som to po pár dňoch nedal.

Túžim vidiet nekonečné lesy a vyliezť na hory. Vychutnať si mestá plnými dúškami.

Všimol som si, že čím som starší, tým viac sa vyhýbam neplodným veciam v živote. Želal by som si, keby som to dokázal rýchlejšie a dokonalejšie. Stále nosím v sebe predstavu o sebe, ktorá sa časom a skúsenosťami vyjasňuje. Akurát nikdy som ju ešte plne nedosiahol. To mi spôsobuje neskutočné frustrácie a nespokojnosť.

Stále sú moje rozhodnutia dosť slabé a zvyky silné. Len zbaviť sa zvyku kupovať počítačové hry mi trvalo asi pol roka. Hýbem sa pomaly, no. Ale ide to nejak. Väčšinou mám obdobie, kedy som to vzdal, obdobie, kedy som zabudol a obdobie, keď niečo robím.