Bytie v depresii

Je čas napísať nejaký priamy článok o depresii, lebo to, čo čítam a s čím sa stretávam mi príde príliš cenzurované a korektné. Vidím zmätené príspevky typu “čo sa to so mnou deje” alebo “som v depresii, potrebujem pozornosť” a potom nejaké blbosti, kde je jasné, že netušia presne o čom píšu.

Dlho som sa dokonca bránil napísaniu tohto článku, však nech si to každý porieši sám. Ale vnútorne to chcem napísať a skúseností mám dosť.

Keď poviem, že som v depresii, tak spoločnosť a ľudia reagujú fakt divne. Ako keby to bolo niečo zlé a majú povinnosť niečo robiť pokým nepoviem, že som v pohode.

Ale depresia je vcelku normálny stav bytia. Kedysi som cítil pocit viny, že som v depresii a nedokážem žiť ako ostatní ľudia, ale teraz je to jedno. Ostatne depresii sa nedá ujsť bez pochopenia príčin.

Je to jedna z vecí, ktorú keď človek odmieta, tak zostane a bude sa vracať. Nezostáva nič iné, než len pochopiť prečo.

Pre mňa je depresia samovyrovnávajúci mechanizmus psychiky. Po rokoch som si uvedomil, že bez nej by som to nedal.

Človek mladý a neskúsený naberá a verí kadejakým pičovinám z okolia, z médií a internetu. Po nabratí nejakých skúseností sa ukáže, že väčšinou sú to blbosti a do budúcna z toho zoberiem, len čo mi v živote funguje a chcem mať od toho svätý pokoj.

Ale často je ľahšie neísť proti prúdu a ako sa vraví “držať hubu a krok”. Kým za minulého režimu bol, dajme tomu, jeden správny názor, teraz sú desiatky “správnych” názorov.

Problém nastáva, keď pochopím, že sa mi to nepáči a mám toho plné zuby. Napríklad zvyk chľastať alkohol alebo tento rozšírený slovenský názor, ktorý znie zhruba “si plnohodnotný človek, iba ak máš vysokoškolský titul”. Rád si popíjam pivo a milujem znalosti, ale čo som zažil a zažívam je prosté zlé.

A tak som sa s vekom stal takým rezervovaným az nevrlým. Sa bránim proti pičovinám. Len treba rozlíšiť, čo je pre mňa zlé a čo naopak je dobré.

Takmer vždy robím zmeny v živote keď som v depresii. Inak som pohodlný alebo odsúvam niektoré veci donekonečna. Ale keď to udrie, všetky výhovorky mi prídu tak umelé a už sa napríklad dokopem konečne dopísať na web článok o depresii.

Bytie v depresii má isté charakteristiky. Nedá sa povedať, že dobré či zlé.

1. Mám málo energie. Dôsledokom je, že som sa musel naučiť hospodáriť s energiou. A urobiť veľmi bolestné zmeny v živote. Najhoršia je asi zmena stravovania a useknutie sa od ničivých vplyvov sociálnych noriem, zvykov a tradícií.

2. Depresia nevylučuje stres.

   Ba práve ho naopak posiluje. Nemohol som sa zdekovať kdesi na rok, aby som sa dal dokopy. Ani neviem, či by to pomohlo. Musel som študovať a pracovať. A bol som kurva stále v strese.

   Ľudia mi vravia, že som taký kľudný a v pohode. Ale málo z nich ma videlo, keď nie som v strese. To by videli, čo znamená byť v pohode.

3. Svet je zlý, nudný a škaredý - a uvedomujem si to. Keď upadnem do depresie z toho, že sa nechám okolím príliš zahltiť, tak svet mi príde fakt nahovno, šedý, nudný, zlý a nezaujímavý a viem, že je to len filter môjho vnímania, tak to už neberiem nejak zle a nepovažujem to za niečo reálne. Pracujem na tom, aby som sa dal dokopy a zasa videl vo svete zázračné a zaujímavé veci. Väčšinou sa useknem od okolia a vnemov, mám kľud a jem dobré jedlo.

4. Som menej kreatívny a ťažko sa učí. Nie som až tak kreatívny, lebo som unavený. Obzvlášť fyzické práce idú ťažko ako varenie či upratovanie. S činnosťami, ktoré sú v krvi, nie je problém. Vyhýbam sa snahám pochopiť a učiť sa nové veci, nemá to zmysel. Je lepšie obrátiť svoju pozornosť ako si oddýchnuť, aké zmeny v živote urobiť, hľadať poznatky na internete a snažiť sa odpvedať na otázku “kto som”.

5. Čas ubieha rýchlo. Slabé vnímanie, stres a zaoberanie sa nepodstatnými činnosťami spôsobuje, že život ubieha príliš rýchlo a nič z neho nemám.

Z minulých skúseností môžem povedať, že snažiť sa obviňovať seba alebo iných z vlastnej depresie nedá dobré výsledky.

Faktom je, že mám depresiu a ostatní môžu hovoriť “dali sme ti všetko” či “čo je s tebou” alebo “mal si len študovať, nie?”. Ani netušia ako sa cítim a ako sa vidím. To viem len ja. Prípadne zopár hypercitlivých ľudí.

Je etické sa snažiť vymaniť z depresie? Ale hej. Ono je to vedľajším produktom ozajstného žitia. Keď som šťastný, robím veselé veci a to čomu verím, tak nie je žiadna depresia.

Do depresie upadnem väčšinou, keď sa vyčerpám nejakými vecami. Prílišné počúvanie nesprávnej hudby. Ponocovanie. Prílišné sledovanie správ na nete. Zlé jedlo. Zjedenie nutely či mäsa. Alkohol. Cukor. Iné návykové látky. Prepracovanie. Ako sa vraví v MOBA hrách - “overstaying welcome”.

Často do depresie upadnem odkladaním vecí ako napísanie tohto článku či kúpu kimona.

Neviem, čo by som ešte napísal. Ja len túžim žiť dobre a cítiť to naplno.