Bluetooth je bolesť

Jednou z vecí, prečo nemám rád Bluetooth je bolesť. Bolesť, keď slúchatka sa zrazu nevedia pripojiť k počítaču. Alebo sa pripoja a o pár sekúnd odpoja. Alebo pripoja, tvária sa pripojene, ale zvuk nejde. A potom zo zúfalstva reštartujem počítač. Väčšinou to pomôže. Ale občas nie. Potom mažem slúchatka zo zoznamu spárovaných zariadení. Nič, nepomôže. Vypínam a zapínam slúchatka. Dávam do párovacieho módu. Nič.

Googlim manuál a hľadám ako že sa maže zoznam spárovaných zariadení v slúchatkach. Tesne pred tým, než zmažem zoznam, zvuk začne ísť. Ale to ma už nezastaví. Radšej to všetko zmažem a spárujem znovu, aby som mal svätý pokoj na pár ďalších týždňov. A nebudem ako retard dookola náhodne zapínať a vypínať slúchatka, Bluetooth na počítači, mazať slúchatka zo spárovaných zariadení a reštartovať počítač.

Bluetooth je bolesť.

A ďalšia odysea je, keď idem so slúchatkami do kuchyne alebo na záchod a lebo sú tu hrubé steny, tak sa slúchatka odpoja od počítača. A keď prídem späť, nepripoja sa automaticky. Musím ručne, čo je otrava. A čo je ešte väčšia otrava, tak na Cataline, ale aj High Sierre nefungovalo potom ovládanie hlasitosti. Kým som nevypol a nezapol slúchatka. Pridávanie hlasitosti na počítači zvyšovalo ukazovateľ, ale hlasitosť sa nezmenila. Ovládanie hlasitosti na slúchatkach fungovalo, ale nepremietlo sa do počítača. Ale to nikdy nerobí, neviem prečo.

Bluetooth je bolesť.